Taká zlatá rozprávočka o duchovi, jeho "príbuzných" a ľudských priateľov. Snáď jediné, čo deti nemá pred naprirodzenom desiť ale pobaviť. Námet sa mi páči a pamätám si, že ako decko som to dosť žrala. Nebol to ten taký absolútne prihlúpli humor o prdení a kĺzaní sa po vlhkej podlahe.