Seriál začína pohľadom na realitu manželského života po tom, čo pominie fáza okúzlenia a prídu na pretras každodenné povinnosti, pokušenia a neodbytné myšlienky na to, čo by bolo, keby som toto vtedy urobil inak, hádky, z ktorých nikto neodchádza ako víťaz, pretože pravda nie je nikdy iba na jednej strane. Zaujímavá metafora na teoretickú príležitosť vybrať si v kľúčovom okamihu znova a inak. Celou drámou sa ako červená niť tiahne skutočnosť, že vždy je to hra s rovnakým výsledkom. Ji Sung je skvelý ako vždy. Verím mu keď je utrápený, zvlhnú mi oči, keď je rozcitlivený, prestávam dýchať, keď hrá neprístupného. Prvok cestovania v čase slúži iba ako pomôcka na vytúžené zmeny, preto nie je dotiahnutý do uveriteľnej podoby. Veľa zbytočných scén, po ktorých divák čaká, že sa niečo stane a ono nič. Koniec je predvídateľný, ale vlastne tak to má byť. Tieto drámy Kórejci natáčajú, aby dali divákovi to, čo v bežnom živote nie je samozrejmé, preto sú také obľúbené (aj u mňa).