Adaptácie počítačových hier nevyhľadávam, aj keď som ich už niekoľko zhliadla. Vybrala som si ju kvôli obľúbenej Park Shin-hye a hneď od prvej scény ma pohltila. Bola to moja prvá dráma s Hyun Binom v hlavnej úlohe a nemusím príliš zdôrazňovať, že si ma svojím stvárnením Yoo Jin Woo-a, riaditeľa investičnej spoločnosti pre vývoj videohier, úplne získal. Prelínanie virtuálnej reality (vytvorenej mladým geniálnym tvorcom inovatívnej videohry) s reálnym svetom je vystavané tak dokonale, že sa rozplývajú hranice medzi nimi. Protagonisti vstupujú do hry s nadšením hráčskych štamgastov a nakoniec bojujú o holý život. Keďže každý z nás má tie hranice inde, tento seriál je ukážkou rôznorodého diváckeho vkusu, prístupu, očakávaní a umiestnenia tej tenkej línie skutočnosti a fantázie, ktorá je v nás a nijako ju nedokážeme ovplyvniť vlastnou vôľou. Z hľadiska príbehu, lokácie, kamery, vizuálnych efektov, hereckých výkonov nemám tvorcom čo vytknúť. Myslím, že keby sa dal väčší dôraz na soundtrack, seriál by viac zapôsobil a dostal by lepšie hodnotenia, pretože príbeh sa z veľkej časti odohráva v predstavách diváka a tie sú silno ovplyvnené zvukovým vnemom.