Tento seriál je od začiatku do konca vyslovene o vzťahu dvoch ľudí a všetko okolo toho je len do počtu. Takže ak niekto nemá rád také tie scény, kde sa síce nič nedeje, ale poznáme ich všetci - tiež musíme čakať kým nám zovrie voda na čaj, tak tento seriál nie je pre neho. Pri kórejských seriáloch sa už budem opakovať v tom, že tatko nejako si ja predstavujem dokonalé herecké stvárnenie. Hlavne Jung Hae In to zahral tak, že keď bol nešťastný on, bola som aj ja a čo sa mi nestáva často a keď bol spokojný on, tak som sa pristihla, že som sa usmievala ako švihnutá. A v tom ma to dosť vyčerpalo, lebo tých výkyvov tam bolo naozaj veľa.
Ospravedlňujem sa fanúšikom, ale tento seriál mne osobne nesadol. Zvolená téma je perfektná, casting na jednotku, chémia medzi hlavnými postavami funguje bezvadne, hudba dáva celej atmosfére príjemný podmaz, ale po celý čas som mala pri sledovaní stiahnutý žalúdok. Často som musela niektoré pasáže preskočiť, aby ma neporazilo. Správanie matky Jin Ah bolo pre mňa nestráviteľné, akokoľvek ospravedlnené obavami o dcérinu budúcnosť. Všimla som si už u seriálu One sprin night, že scénaristka Kim Eun každej postave prisúdi charakteristickú vlastnosť a tú vyšpičkuje až do extrémov. Postavy sa tak správajú neprirodzene. Ako a prečo by som jej potom mala uveriť poslednú scénu?