by mohol byť názov, ktorý by dokázal moje dojmy vystihnúť oveľa hlbšie. Tento seriál ma upútal viac, než Twainov pôvodný motív Princ a bedár. Hoci je téma zámeny identity v kinematografii dosť obľúbená a použitá na všetky možné spôsoby, toto u mňa vedie na celej čiare. Veľkú zásluhu má na tom mladý, ale zrelý herec Yeo Jin Goo, ktorý dostal a využil šancu ukázať čo v ňom je. Dokonale ovládol všetky polohy: od sfetovaného kráľa, cez potulného komedianta (klaun mi v tomto prípade veľmi nesadol) a vystrašeného dosadeného panovníka, až po skutočného vládcu a vodcu národa. Spojler: Zahral ich tak excelentne, že som dokonca súcitila aj s umierajúcim pravým kráľom. To všetko je prekladané vyvíjajúcim sa citom k osudovej žene, ktorú si bravúrne strihla Lee Se Young, a zabalené do sugestívneho soundtracku, z ktorého som mala pravidelné zimomriavky. Celkovo mi obsadenie a herecké výkony urobili veľkú radosť. Seriál je nakrútený na kvalitný materiál, práca kamery a strih boli čerešničkou na torte. Pre mňa skvelý divácky zážitok, ktorý mám aj vďaka výborným titulkom od Ainny, vďaka.