The Innocent Man
(Sesang Eodiedo Eobsneun Chakhan Namja)
Ach to korejské klišé...
Skvělá ústřední dvojice, nádherný soundtrack s chytlavým Vem ven psisko (ehm San Francisco). Totálně zabitý posledními dvěma díly. Ten předposlední byl přeplácaný flashbacky a poslední stupidní závěrečnou čtvrt hodinou. Ach jo. Proč tohle klišé Korejci tak milují?
The Innocent Man
U takýchto seriálov ma najviac mrzí, že sa výroba nedotiahla do detailu. Scenár je krkolomne prekombinovaný a zbytočne rozťahaný do dvadsiatich dielov, aby v posledných minútach záverečnej epizódy priniesol divákovi nelogické rozuzlenia. Keby sa retrospektívne neopakovala jedna situácia z rôznych uhlov a namiesto nekonečných vnútorných monológov by sa vysvetlenie nechalo na percepcii a inteligencii diváka, bol by to úplne iný zážitok. Každý by si namiesto vnucovania pohľadu a postojov scenára a réžie zobral zo seriálu to, na čo dosiahne jeho vnímanie. To, čo u mňa rozsvietilo štyri hviezdy, sú herecké výkony, ktoré sú v rámci scenára brilantné a hlavná soundtracková téma, ktorá môže vyzerať banálne, ale v tomto seriáli plnom intríg zafungovala.