Thirty But Seventeen

Thirty but Seventeen

Dlho som váhala nad konečným hodnotením. Pri sledovaní mojich top seriálov zabúdam jesť a nespustím oči z obrazovky až do záverečných titulkov. Tu som to tak necítila. Áno, je to príjemná dráma, zaujímavá téma, dobrý výber hercov, ale zakopávala na bežných detailoch. Nechápem, prečo musela Jessica rozprávať a pohybovať sa ako robot. Napriek tomu, že sa Woo Seo Ri (Shin Hye Sun) prebrala z kómy v tele tridsaťročnej ženy s rozumom sedemnásťročnej stredoškoláčky, jej detinský spôsob rozprávania mi prišiel prehnaný, hodil sa skôr pre sedemročné decko. Som zvyknutá, že sa juhokórejské herečky bežne vyjadrujú veľmi afektovane, ale tu ma to vyrušovalo. Neviem si predstaviť, že by mal mať tento seriál pôvodne zamýšľaných štyridsať epizód. Scenár prisúdil protagonistom často nelogické správanie. V živote všetko funguje a koná na báze čo najmenšieho odporu, ale tu si každá postava vyberala čo najdlhšiu okľuku, v duchu: "Tahle zkratka byla o něco delší, ale o to náročnejší".