S odstupom takmer dekády som si tento kúsok pozrela znovu, pretože kedysi ma očaril. A úprimne ma prekvapilo, že na druhý raz ma toto anime dostalo ešte viac.
Vo Vampire Knight sa stále významne pozerá, obkecáva jedna vec aj štyri diely, vývoj v deji je za celé dve série takmer nulový... Ale to vôbec nevadí, pretože Vampire Knight i Vampire Knight Guilty majú atmosféru, vlastné tempo, vlastný štýl. Kresba nie je zložitá, ale za to krásna, a soundtrack je veľmi podarený.
Skrátka a dobre, toto je guilty pleasure ako vyšité. Vampire Knight fanúšikovi (ok, fanúšičke) poskytuje famózny fanservis a zároveň ju necháva totálne na holičkách, pretože happy end sa tu nekoná. Pre nikoho.
Na prvý pohľad plytká shoujo záležitosť, ale podľa mňa komplexnosť vzťahov medzi postavami posúva toto dielko o dosť vyššie. Nielen, že sa na toto anime dobre pozerá, i príbeh má čo ponúknuť a hlavne postupné odhaľovanie histórie tomu dodáva drive. Jediné čo, tak by postavy mohli menej spomínať - štvrtina stopáže je len o tom, ako niekto (hlavná hrdinka hlavne) prehráva scény, ktoré sa stali v posledných dieloch a do toho sa pýta dokola tie isté otázky.
Posledné diely série Guilty ma emocionálne vcelku zničili, tá bezútešnosť, no zároveň hĺbka vzťahu ústrednej trojice je tu podaná naprosto famózne. A hlavne je to niečo, o čom som premýšľala ešte pár dní, snažiac sa to uchopiť, zaškatulkovať, ale bez úspechu. Nepoznám seriál, ktorý by ma podobným spôsobom činil tak spokojnú a zároveň tak ultimátne nešťastnú.
Toto anime som objavila pred pár rokmi, keď sa roztrhlo vrece s upírskými seriálmi a musím povedať, že je to veľmi príjemná oddychovka. A kto chce vedieť ako to celé dopadlo, môže si prečítať mangu, ktorá má veľmi dobré spracovanie.