Kahlan
| Jméno | — | |
| Věk | 34 let | |
| Bydliště | — | |
| — | ||
| — | ||
| — | ||
| Poznámka | — |
A lot can happen in the middle of nowhere
Príbeh o udalostiach, ktoré sú pravdivé a sú vyrozprávané tak ako sa stali. Alebo aj nie. V malom mestečku kde pozná každý každého a vie o ňom všetko. No stačí jedna malá a zdanlivo nepodstatná udalosť, ktorá spustí reťaz nepredvídateľných vecí a kolotoč udalostí, ktorý sa tak skoro nezastaví a vytrhne toto mestečko zo zaužívaného stereotypu a zmení ho.
Fargo svojím námetom a príbehom, ktorý je neskutočne ozajstný a stať sa kľudne môže, si získa človeka hneď po pár minútach. A či už je to kvôli atmosfére, postavám, čiernemu humoru alebo pocitu reálnosti je jedno. Všetko spolu funguje na dokonalej úrovni. Príbeh, ktorý seriál popisuje je neobyčajne obyčajný, jednoduchý a svojím spôsobom reálny či pravdivý. Fargo je trpkou drámou, ktorá má zvláštne tempo. Ani pomalé a ani rýchle. Vie kedy má spomaliť a kedy zrýchliť, aby sa mohli udiať udalosti. Niektoré z nich sú možno z počiatku zdanlivo nepodstatné, no ono to spolu predsa len súviselo a na konci pekne krásne do seba aj zasadlo.
Fargo si po celý čas drží tú hutnú, napätú atmosféru, ktorá skúma kam je až človek ochotný zájsť. Atmosféra kedy nie je jasné, čo a kedy sa môže stať a čo očakávať. Udalosti sú nepredvídateľné a stačí maličkosť, aby sa spustila lavína udalostí.
Rovnako ako na príbehu, stojí Fargo aj na postavách, ktoré sú ľudské a ozajstné a kľudne môžu existovať medzi nami. Fargo je hereckým koncertov všetkých zúčastnených a ich postáv. Každý z nich vdýchol svojej postave život a odhalil jej slabostí a silné stránky, ukázal že nik nie je dokonalý aj keď sa na takého hrá. Že každý má nejaké to malé temné tajomstvo, ktoré aj napriek všemožnému ututliavaniu časom určite vypľuje na povrch. Vo svojej úlohe exceloval asi každý z nich či už to bol Martin Freem a jeho Lester- spočiatku utiahnutý, utrápený a neistý muž, v ktorom to však pomaly vrie až má toho v určitom bode dosť. Alebo neuveriteľný Billy Bob Thorton, ktorého výraz chladnokrvného zabijaka uveríte aj keby čo robil. Až po Allison Tolman, ktorej Molly akoby vedela od začiatku čo sa stalo a aj keď jej nik neveril, boja za pravdu sa nevzdala a dobojovala ho až do konca. Pozadu neostávajú ani ostatné postavy, ktoré či už v malej alebo veľkej miere ovplyvňujú príbeh a nadchádzajúce udalosti.
Fargo nie je seriálom, akých je dnes kopa. Ale seriálom, ktorý je zvláštne skutočný. Nenápadný, no predsa si ho všimnete a on vás pomaly ale isto dostane. Príbeh s vami trochu otrasie, no aj tak stojí za zhliadnutie a vyhýbanie sa mu by bol zlý krok.
83 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 6 lidí
Temptation is the beast
Upír, vlkolak a duch. Jeden dom. Ich každodenný boj o kúsok ľudskosti, s pokušením, so sebou samým, s vlastnými alebo inými démonmi. Námet, ktorý je zvláštny a zaujímavý, no žiaľ už aj videný. Vytvoriť remake, ktorý si zachová pôvodne čaro, prípadne ho dá na vyššiu úroveň a zároveň pôjde vlastnou cestou, je ťažké a nie vždy to musí vyjsť tak akoby malo. Being Human Us je niekde na polceste.
Pri jeho sledovaní som bola do značnej miery ovplyvnená originálom. Snažila som sa od neho odosobniť a nazerať na túto verziu ako na niečo nové a iné, no nie vždy sa mi to podarilo. A to najme počas prvej série, ktorá až na pár detailov bola presným prevedením britskej verzie. BH si vlastnú cestu začal hľadať počas druhej série, kde sa vybral vlastnou cestou. Začína sa odkláňať od originálu a sústreďovať sa na nové veci a zápletky. Počas druhej série sa môže vďaka množstvu zápletok a dejových línii zdať, že seriál sa hľadá a nie vždy si je istý, ktorou cestou sa nakoniec vyberie. Po prekopírovanej prvej a rozpačitej druhej sérií prichádzajú na rad tretia a štvrtá séria, kde mal seriál už jasno a ponúkol tak zaujímavú jazdu životom tejto trojice (štvorice).
V každej sérii ponúkol seriál nie jednu alebo dve zápletky, vždy ich bolo viacej. Priestor bol niektorým venovaný menej, iným zas viacej. No vždy na konci do seba zasadli a pôsobili viac menej ako ucelený zväzok, ktorý by potreboval len trolinku doladiť a všetko by bolo perfektné. Najmenej bavili zápletky prvých dvoch sérií a to preto, lebo ta prvá neponúkla nič nového a tá druhá, aj napriek možno zaujímavej zápletke pôsobila ako celok rozpačito a neurčito. Zatiaľ čo posledné dve boli vydarené či už po stránke zápletky alebo vo vývoji postáv. Každá so sérií akoby mala pomalší rozbeh, no po pár častiach sa rozbehla a to jej vydržalo až do finále, ktoré vždy stálo za to a predstavovalo vrchol série.
Po strastiplnom začiatku sa podarilo seriálu dostať do konca a vyústiť do záveru, ktorý bol možno smutno šťastný, ale k celému seriálu svojím spôsobom sedel a bol taký aký mal byť. Každý z nich našiel svoj happyend, aj keď preň museli niečo obetovať. Jediná vec, čo mi vadila bol Aidan+Sally (1.toto tu už raz bolo 2.tí dvaja počas troch sérií neprejavili nejaké hlbšie city k sebe až potom buuum a bolo to).
Herecké obsadenie nebolo zlé, no dlho mi trvalo kým som si k postavám našla svoju cestu. Boli momenty keď som ich mala rada a momenty, keď nie. Herci neboli na svoje postavy vybratý zle a medzi nimi to fungovalo, no akoby im ešte niečo chýbalo. Josh, bol po celý čas také „zlatíčko“, nonstop vyplašený a utrápený kukuč. Aidan, ktorý po celý čas menil svoj charakter. Raz bol tým dobrým a všemocne sa toho držal, no v nasledujúcej chvíli sa pokĺzol a svet už nebol tak pekný a dokonalý. Svoje skutky ľutoval, no v mnohých prípadoch mohol niektorým veciam zabrániť. Sally bola dokonale nedokonalou postavou. Bola duch, mŕtvá, no ani na moment sa s tým nechcela zmieriť. Robila čo mohla, s čím mala. Za každým chcela byť nápomocná, no nie vždy to vyšlo najlepšie (vo väčšine prípadov). Keď už niečo pokazila snažila sa to napraviť, aj keď to pár krát skončilo ešte horšie (keby sa nestarala do všetkého, pár vecí sa nemuselo ani stať).
Ostatné postavy neboli zlé, mali svoje miesto a priestor. No len pár z nich dokázalo vyniknúť a ostať zapamätateľnými.
Aj napriek pomalému a rozpačitému začiatku, kedy sa až moc podobal na originál, si seriál dokázal nájsť svoju vlastnú cestu. Podobnosti tu možno boli aj naďalej, no nie už v takom množstve a tak výrazne. Rovnako ako originál mal svoje čaro, síce nebolo tak výrazne a trvalo kým ho našiel, no bolo tu. Suma sumárum je BH dielom, ktoré neurazí a pobaví. No ktoré však nie je ničím výnimočné a jedinečné a je tak silnejším priemerom.
50 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé
There is something within us all
Stretli sa Dorian Grey, Doktor Frankestein, americký pištolník, slávny objaviteľ a tajomná žena. Toto nie je začiatok nejakého vtipu, ale Penny Dreadful v plnej kráse. Tieto postavy a mnohé ďalšie ožívajú a prepájajú svoje osudy v prostredí viktoriánskeho Londýna.
PD prináša zaujímavý námet a príbeh, postavený najme na postavách, ktoré patria či už svojím vzhľadom alebo príbehom k tým najstrašnejším v literatúre. Prináša tiež atmosféru, ktorá ani na moment nie je krásna a ružová. Skôr je po celý čas temná, ponurná, ťaživá a v jej zákutiach sa skrýva mnoho vecí, ktoré by nemali byť odhalené. Tie sú podávané pri správnom použití a odhaľovaní, čím podkreslujú celkovú atmosféru seriálu a v tých správnych momentoch dokážu vydesiť človeka. S jednotlivými scénami a dialógmi sa tvorcovia vyhrali, každá scéna či slovo má svoj zmysel, ktorý môže byť odhalený hneď alebo aj neskôr. Posledná časť priniesla niektoré uzavretia ale aj odhalenia, ktoré otvárajú dvere novým zápletkám.
Prepojene príbehov, ktoré strašia spolu s atmosférou Londýna vytvára to správne pozadie pre príbeh, ktorý má veľký potenciál a využíva ho naplno. Môže sa však zdať, že príbeh je miestami príliš rozťahovaný a pridlho sa vlečie. Ale to je spôsob, ktorým je vyrozprávaný. Možno to tiež vyzerá akoby chýbala nejaká veľká dejová linka, ktorá všetko prepája a všetko sa okolo nej točí. No ona tam je, raz stojí v pozadí iným udalostiam, inokedy vypláva na povrch aby čo to so seba poodhalila. Príbeh sa skôr na akciu (ktorá tu ale je) sústreďuje najme na psychológiu postáv, ich konanie, minulosť, prítomnosť a možnú budúcnosť, na celkovú atmosféru a preto neplynie možno tak rýchlo a výbušne akoby niekto čakal. No PD tento spôsob rozprávania jednoznačne sedí.
Ako som už spomínala seriál je vystavaný najme na postavách a ich vzájomných vzťahoch a prepojení. Chémia medzi nimi funguje na veľmi dobrej úrovni a každá z nich má čo povedať do príbehu, nik nestojí v úzadí.Síce sa to nemusí na prvý pohľad zdať, ale každá z nich je rovnako dôležitá ako tá pred ňou. Či svoj osud odkryje teraz alebo až neskôr je len a len na nej. Chvíľu sa dej sústreďuje na jednu z nich, aby sa potom mohol vzápätí sústrediť na inú a rozpovedať tak príbeh každej z nich.
Eva Green po celý čas podáva neuveriteľné výkony. Pár výrazmi dokáže zahrať celú škálu pocitov a výrazov, od pokojného cez rozrušený až po výraz hrôzy. Rovnako skvelý sú aj ostatný jej herecký kolegovia, čím dodávajú život svojím postavám a PD tak funguje naplno.
PD určite predstavuje príjemné prekvapenie tejto sezóny a stojí za jeho zhliadnutie. Treba mu dať šancu a človeka si určite získa. Či už to bude vďaka postavám, správne strašidelnej atmosfére alebo príbehu je na ňom.
83 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 6 lidí
The ultimate agent is about to get upgrade
Chuck stretol Jacka 2.0 a vytvoril novú, neopozeranú a netypickú kriminálku. Alebo aj nie. Seriál mal potenciál, ktorý sa snažil využiť naplno, no výsledok naplnil očakávania len napoly.
Seriál prišiel s celkom zaujímavým nápadom, ktorý tu v podobných variantoch síce už bol, ale Intelligence si išiel vlastným smerom. Mal solídny základ, ktorý mu poskytoval kopu priestoru na realizovanie sa. Žiaľ z neho dokázal ťažiť, len v pár častiach. Zvyšok boli obyčajné a jednoduché zápletku, často videné už inde. Pritom počas celej série sa vyskytlo zopár zápletok, ktoré keby v nich išli viacej do hĺbky by poskytli pôdu pre vytvorenie kvalitnej dejovej zápletky, ktorá Intelligence chýbala. Bez nej to bola priemerná kriminálka s tým, že on bol chodiaci PC. To patrilo medzi jedno z plusov seriálu, najme vykresľovanie miesta činu. Plus mohol byť venovaný väčší priestor postavám a ich pozadiu, Napríklad by bolo určite zaujímavé sledovať prečo práve Gabriel (má v sebe tu mutáciu to hej), ale prečo práve on, aké to bolo na ziačatku .......
Intelligence sa žiaľ (nanešťastie) rozbehol až posledných pár častí pred koncom (2). Vtedy sa objavila zápletka, ktorú keby použili hneď od začiatku tak seriál je úplne niečím iným ako bol. Žiaľ, keďže sa objavili až teraz, tak bola riešená za pochodu a rýchlo. A na konci nechala len kopu otázok.
Seriálu nepomohli asi ani postavy. Väčšina z nich bola plochá a nevýrazná, dostávali minimum priestoru na nejaké veľké predvenie sa. Medzi Gabrielom a Riley chýbala nejaká ta chémia alebo keď nie už tá, tak aspoň prepojenie medzi partnermi. Megan mala ostať radšej pri Red, rola drsňáčky Riley jej sadla minimálne. Po celý čas akoby sa hľadala. Plus jej postava pôsobila zbytočne, mala sa starať o Gabriela, ale ten by si kľudne vystačil v polovici prípadov aj sám, plus musel zachraňovať on ju. Medzi nimi nebolo nič čo by z nich robilo rovnocenných partnerov, ktorý spolu vychádzajú a navzájom sa dopĺňajú.
Intelligence bol v konečnom dôsledku priemerným dielom, ktoré možno prekvapí, zaujme a neurazí. Určite mal veľa možností na svoj rozvoj a zlepšenie, no to všetko ostalo žiaľ v teoretickej rovine. Nápad bol viac než slušný, no jeho prevedenie už menej.
86 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 7 lidí
It´s always tea time
Kde bolo tam bolo, po veľkom úspechu ONCE prišiel WONDERLAND. Spočiatku som bola k tomuto spin-offu skeptická a dokonca po troch častiach prestala s jeho sledovaním, no prišiel čas dať tomu druhú šancu a skúsiť to znova. A tejto šance neľutujem ani na okamih.
Príbeh, akých je mnoho. Láska, ktorá je rozdelená a skúšaná osudom, bojujúca za svoj šťastný koniec. Dej sa odmotával, zamotával a plynul tak ako mal. Príbeh tvorila jedna ucelená dejová línia, s pár nutnými a pár zbytočnými odbočkami. Ktoré sa však museli odohrať, aby veci fungovali tak ako majú. Niektoré veci boli možno zbytočné a postavené na hlavu, ale svojím spôsobom potrebné na dotvorenie atmosféry a pozadia príbehu. Dej nebol teda nijak zložitý a v každej časti sme sa skrz flashbacky čo to dozvedeli o osude danej postavy, čo nám pomáhalo pochopiť prečo koná tak ako koná a čo ju k tomu doviedlo. Spočiatku mal Wonderland síce pomaly a ťažký rozbeh, no postupom času sa do toho dostal a fičal naplno. Asi po polovici častí seriál chytil akoby druhý dych a pridal viacej napätia a akcie, a toho sa až do konca držal.
Čo bolo na škodu a čo seriálu trošku škodilo boli tie „krásne efekty“. Áno Wonderland má byť šialený a bláznivý, ale všetko s mierou. Postupne ich ubúdalo až ich bolo ku koncu používaných čoraz menej a menej.
Postavy a ich herecký predstavitelia boli sympatický a nijak moc neprekážali. Ale to bol asi aj ich účeľ. Alice, hlavná postava bola sympatická, no s jej neustálim smerovaním všetkého buď na seba alebo Cyrusa, išla občas trošičku na nervy. Je to síce príbeh o nej a o tom ako bojovala za svoju lásku, ale nemuselo sa všetko až tak točiť okolo ich dvoch. Cyrus, ten plnil účel peknej tváričky, po celý čas sa nechal zachraňovať a len minimálne pohol prstom aby im pomohol (až na konci sa prekonal chlapec). Dve postavy, ktoré by si vyslúžili viacej priestoru a ktorých príbeh bavil oveľa viacej ako príbeh hlavnej dvojice boli Will (srdcový chlapec) a Červená kráľová (Anastázia), ku ktorej som spočiatku mala skrz jej výzor (ako z filmu pre dospelých) odpor, no postupom času a jej prerodom postavy si ma získavala a ja som jej priala šťastný koniec.
Seriál bol ukončený po prvej sérií, nanešťastie. Bolo by síce zaujímavé sledovať, čo by sa ďalšieho zaujímavého mohlo odohrať vo Wonderlande. Ale takto bol príbeh uzavretý, každý sa dočkal svojho šťastného konca a všetci boli šťastní až kým nepomreli (teda aspoň v to dúfajme). Wonderland sa dá považovať sa príjemnú oddychovku, ktorá keď jej dáte šancu nesklame, len zaujme a pobaví.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 3 lidé
Play God, pay the price
Helix svojím popisom zaujal, pretože to bolo niečo nového a iného ako zvyknem pozerávať. Išla som s tým do toho, že nič nečakám, no asi som čakala. Bo po prvotnom nadchnutí prišlo vytriezvenie.
Helix ponúkal zaujímavý námet (nový vírus, ktorý je nebezpečný), zaujímavé prostredie (výskumná stanica a v jej okolí nič len sneh) a zmes rôznorodých charakterov. Spočiatku to spolu funguje na výbornú, neviete komu veriť, kto je na akej strane, prečo sa to vlastne deje. A funguje to tak asi do polovice série. Kedy veci a situácie, ktorým sú postavy vystavované začínajú uberať na logike. Čo bolo asi na hlavu a tvorcovia si asi dačo dali, bola veselá hudba v scénach, v ktorých pôsobila ako päsť na oko.
Postupne, najprv po troške skryto a neskôr už naplno sa tam vkrádajú prvky rodinných záležitostí, vzťahov, ktoré si postupne pre seba ukrajujú čoraz väčšiu časť z celkovej zápletky. Tej ostáva potom menej a menej priestoru na jej plné rozvinutie. Keby to bolo naopak a tvorcovia sa viacej venovali pozadiu vírusu, prenášačom a viacej rozvíjali túto zápletku, tak mohlo všetko dopadnúť úplne inak. To čo vyzeralo na solídnu zápletku, s tajomnou až trošku hororovou atmosférou sa zmenilo na niečo úplne iné. Vďaka tomu, že sa tvorcovia venovali všetkému inému ako hlavnej zápletke na jej vyriešenie im akoby neostávalo moc priestoru, preto to na konci pôsobilo ako niečo rýchlo vymyslené a zlepené, ako „riešime to tu už dlho, tak by sa patrilo to nejako vyriešiť“. No to ako to bolo vyriešené ma nedostalo, čakala som všetko len toto nie a neviem či je to najlepšie riešenie. Určite sa z toho dalo vytlačiť a vymyslieť niečo iné, odlišné len sa tak žiaľ nestalo.
Postavy, to je samotná kapitola seriálu. Na začiatku pôsobili sympaticky, každá z nich iná, nevedeli ste čo stojí za ich konaním. No postupne ako sa odkrývalo ich konanie, konali čoraz menej logicky a bez rozmyslenia (kopa veci by sa dala riešiť inak) a oni striedali strany a názory ako na bežiacom pásme. Raz zastávali jeden názor, no o pár minút neskôr tvrdili už niečo iného. Jediné dve z nich, ktoré to celé ako tak ústali boli Hatake a Julia, pričom Hatake by to všetko kludne utiahol aj sám.
Posledná časť bola akoby poskladaná z viacerých zápletok, ktoré mali vyústiť do jedného veľkého a šokujúceho finále. No toho čo sme sa dočkali bol asi len slabý odvar z toho. Čo mi ani nevadilo, bo asi od polovice mi bolo jedno ako to dopadne, už som nič nečakala. Seriál z počiatočného námetu a mrazivého prostredia mohol vyťažiť určite oveľa viacej ako ťažil. Polovica vecí bola vysvetlená povrchne a až vtipne, na tu druhú akoby sa v závere zabudlo (však stačí ak to pár krát spomenieme v priebehu série a na konci to vysvetliť netreba). Helix mal dobrý a slušný rozbeh, no v polovici prišlo pribrzdenie a zmena smeru, ktorá mu z časti možno pomohla a z časti uškodila.
To,že dostal druhú sériu bolo po tom všetkom prekvapením, tak snáď v nej napraví chyby z tej prvej a vyberie sa tým správnym smerom.
40 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 10 lidí
Embrace the madness
Na Hannibala som sa dlho odhodlávala až vďaka miernemu postrčeniu od istej osoby (ona vie) som sa odhodlala prekonať sa a skúsiť to. A môžem povedať, že som tomu prepadla v okamihu a naplno.
Hannibal je dielom, ktoré je prepracované do najmenších detailov. Či už sú to rôzne efekty, prepracovanosť postáv, hudba dokonalo doplňujúca pomalú atmosféru, ktorá sa nikam neponáhľala a mnoho ďalších vecí. Hannibal má tú dokonalú správnu atmosféru, počas ktorej sa veci nikam neponáhľajú a plynú tempom, ktoré je im určené. Atmosféra, ktorá sa môže zdať ťaživá či dusivá, postupne vystupňovaná až vygradovaná do dokonalých finále oboch sérií.
Každá zo sérií ma svoju zápletku, hlavný príbeh, ktorým sa počas 13 častí postupne uberá. Prvá a druhá séria sa od seba možno trochu líšia. Počas tej prvej sme tu mali akoby epizódne vraždy a prípady, ktoré však nestáli v ceste hlavnej zápletke, ktorá sa mohla po celý čas naplno rozvíjať a slúžili ako jej oporné body, z ktorých akoby čerpala a vychádzala. Slúžila akoby na oboznámenie s postavami, ich hranicami, dynamikou medzi sebou, oboznámením sa s prostredím a príbehom.
Druhá séria to už bolo niečo iné. Áno mali sme tu možno o niečo viacej prepracované riešenie prípadov, no stále tvorili mierne pozadie pre herecký koncert hlavných postáv. Ktoré hrali spolu, proti tomu druhému, proti sebe samému. Zatiaľ čo sa v prvej sérií mohlo zdať, že hrdina podľa ktorého sa seriál volá, sa len rozohrieva, stojí akoby v úzadí a ťahá za nitky. Tak v tej druhej z úzadia vystúpil a ukázal svoju evil mastermind naplno a so všetkým čo k tomu patrí. Rovnako ako pri tej prvej všetko smerovalo k jednému a tomu istému. Odhaleniu vraha, ktorý stojí za všetkým. A bolo to teda odhalenie, ktoré za to stálo.
Hannibal je počas oboch sérií hereckým koncertom každej z postáv. Ale najme medzi Willom a Hannibal, ktorý po celý čas hrali hru na mačku a myš. Will a jeho vcítenie sa do vrážd, vrahov bolo zvláštnym ale výnimočne dokonalým spôsobom odhalenia jeho postavy. Chytal vrahov tým, že sa im dostával do hlavy, no zároveň ich púšťal do tej svojej. Počas dvoch sérií si prešiel vývojom z nesmelého a so svojimi problémami Willa, na Willa, ktorý má jediný cieľ a za ním ide, a ide za ním aj cez mŕtvoly.
Hannibal, milý Hannibal. Postava, ktorá počas prvej série bola v úzadí, skúšala Willove hranice, postrkovala ho k okraju a čakala kým cezeň spadne. Postava, ktorá ťahala za nitky jednotlivých postáv, postrkovala ich tam kde ich chcela mať a skúšala ich hranice. Jeho vraždy boli umeleckým dielom. Nikdy to neboli vraždy z popudu, ale išlo najme o premyslené vraždy, ktoré svojím spôsobom zasadzoval do celkového príbehu a čakal čo sa stane.
Po celý čas akoby sa odohrával koncert dvoch postáv. Willa a Hannibala. Madsa a Hugha. Z ich vzájomnej dynamiky, či už priameho alebo nepriameho ovplyvňovania toho druhého dýchalo niečo, čo bolo vlastné len im dvom a miestami z toho išli až zimomriavky. Títo dvaja si kradnú spolu či bez seba, každú scénu v ktorej sa objavia.
Skvelo im sekundujú aj ostatné postavy, ktoré nestoja v ich tieni a hrajú svoj koncert tiež. Či už ide o Jacka, ktorý si dal za cieľ chrániť Willa, no zabudol ho chrániť pred jednou vecou a to Hannibalom. Jacka, ktorý bol spočiatku možno trochu zaslepený, no postupne začal vidieť až uvidel o stálo pred ním po celý čas. Abbigail, ktorá svoju rolu v prvej sérií hrala dokonalo a po konci prvej série sa môže zdať, že zahrala posledný krok, no zdanie klame. Až po Alannu, ktorá chcela veriť ako aj Willovi, tak aj Hannibalovi až sa skoro škaredo popálila.
Hannibal si počas oboch sérií držal istú laťku, ktorú postupne navyšoval a navyšoval. Až vyústil do famózneho finále druhej série, ktoré určite bolo krvavými jatkami a šokovalo každou svojou časťou.
3.séria:
Tretia séria sa dá príbehovo rozdeliť na dve časti, ktoré sú samozrejme spojené osobnosťou Hannibala Lectera. Kvalita prvej série oproti tým predchádzajúcim trochu upadla. Niektoré dejové línie v nej pôsobili navyše či prílišne natiahnuté a umelo vytvorené aby vyplnili priestor. No aj tak si seriál dokázal udržať to svoje zvláštne čaro. Prvá polovica sa zamerala na finálne dopadnutie Hannibala, ku ktorému sa smerovalo už dlho. Každý ho chcel chytiť, len to právo patrilo len jednému z nich. A to Willovi. A aj to, že sa Hannibal nechal ním chytiť bolo premyslené. Chcel aby Will vedel kde ho nájde, keď nastane ten pravý čas.
A ten nastal o tri roky. Tým sa dostávame k druhej polovici záverečnej série. V nej sa zase kvalita zdvihla na vysokú latku. V centre pozornosti/ diania nebol už Hannibal. Ten bol skôr odsunutý na vedľajšiu koľaj a v centre celého diania sa ocital len minimálne. Tak ako sa v prvej polovici príbeh pomaly rozbiehal až vyústil do Hannibalovho zatknutia. V druhej polovici sa nezasekol a gradoval až to finále, ktoré sa dá označiť ako skvelé. Všetko čo sa kedy udialo svojím spôsobom smerovalo do tohto bodu. Záverečná scéna bola svojím spôsobom znepokojivá, no odkaz Hannibala Lectera žije aj naďalej takýmto spôsobom.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí
Man is the cruelest animal
Kriminálok je v dnešnej dobe veľa a preto prísť s niečím novým a zaujať je ťažké, no HBO s jeho True Detective sa to podarilo. TD je zvláštnym a jedinečným dielom. Či už to je vďaka miestami až mrazivej atmosfére, dokonale premyslenému príbehu alebo hereckým výkonom, podávanými Harrelsonom a McConagheyom.
V prípade True Detective nejde určite nejde o jednu z tých klasických kriminálok, ktorých je veľa. Jeden príbeh, prípad je rozložený a rozpracovaný na celú sériu, no nuda v tomto prípade nehrozí ani na okamih TD vtiahne hneď po pár minútach a drží po celých osem častí, počas ktorých sa príbeh odohráva. Od začiatku akoby sme sledovali dve roviny prípadu a príbehu. Jednu položenú v minulosti, ktorá je postupne odhaľovaná tou druhou pri výpovediach v budúcnosti. A nakoniec ich spojenie a dotiahnutie do konca. TD po celý čas dýcha tou ťažkou až dusivou atmosférou, kde nič nie je ružové a dokonalé. Jedna stopa síce k tej ďalšej, no nájdenie správneho smeru nemusí byť vždy také ľahké. Prostredie Lousiany so zábermi na krajinu, pomáha svojím spôsobom dotvárať vo veľkom celkovú atmosféru seriálu a dáva mu tak niečo zvláštne, až možno magické či mrazivé a príhodne celému námetu.
Rovnako ako príbeh sa pod kožu dostanú človeku aj postavy Rustyho a Martina, ktorí predstavujú dva úplne protichodné charaktery. Charaktery, ktoré sú prepracované a dotiahnuté do najmenších detailov. Na jednej strane detektív, ktorého jeho minulosť nie je svetlá a vo veľkom ho ovplyvňuje. A na druhej ten, ktorý sa snaží hrať na toho správneho, usporiadaného, no v konečnom dôsledku je aj on tým, ktorý má svojich vnútorných démonov a musí s nimi bojovať. Medzi tými dvoma je niečo čo funguje od začiatku. Sú dvoma rozdielnymi charaktermi, ktoré spolu fungujú, bojujú až dôjde k ich zrážke a rozdeleniu.
Nesledujeme čisto len riešenie prípadu ale jeho dopad na postavy, ich osudy a vlastné príbehy, odohrávané na pozadí a tvorené jeho veľkú a dôležitú časť. Jednotlivé zvraty na konci častí a postupne odkrývanie prípadu a vraha núti človeka pozerať ďalej a ďalej až kým nepríde finále, ktoré je vystupňované a poskladané k dokonalosti, ktorou seriál disponuje po celý čas.
Pre milovníkov seriálov s ťažkou atmosférou, hrdinami so zložitými charaktermi a príbehov, ktoré sú kruté a mrazivé, je True Detective tou správnou voľbou.
1.Season: 100%
2.Season: 80%
88 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí
This is our city
BBC zas a znova ukazuje, že historické drámy sú pre ňu to pravé orechové. A keď sa už rozhodne nejakú spracovať tak je kvalita istotne zaručená. A inak to nebolo ani v prípade Peaky Blinders, BBC predviedlo tú správnu gangsterku, s tou správnou atmosférou.
Seriál po celý čas dýcha tou správnou atmosférou, ktorá je akoby dusivá a ťaživá. Ulice sú špinavé, plné všelijakých pochybných živlov. Atmosférou, života po Prvej svetovej vojne, keď stále doliehala na ľudí a tí ju ďalej niesli vo svojich životoch.
Peaky Blinders dokážu príjemne prekvapiť a vtiahnuť do deja hneď po pár minútach. Či už je to vďaka príbehu, atmosfére, prostrediu alebo hudbe, ktorá krásne všetko podkresluje. Tým, že zaznievajú trochu modernejšie tóny, tak vytvára dokonalý kontrast s celkovou atmosférou seriálu. Príbeh je spracovaný príjemne a zaujímavo. Plynie tým svojím tempom, ktoré je pomalé ale aj rýchle, podľa toho ako si to daná situácia vyžaduje.
Silnou stránkou PB je herecké obsadenie, ktoré je vybrané na jednotku. Na začiatku proti sebe akoby stáli dva protichodné charaktery v podaní Cilliana Murphyho a Sama Neilla. No postupom času akoby sa rozdiely medzi nimi zotierali a každý z nich akoby kráčal po ceste toho druhého. Cillian bol po celý čas príkladom antihrdinu, ktorý si vás proste získa a opantá svojím charakterom od začiatku až do konca. Ostatné postavy za ním nijak nezaostávajú a predvádzajú rovnako skvelý herecký koncert ako on.
Peaky Blinders je skvelou kombináciou zaujímavého námetu, skvelej atmosféry, príjemnej vizuálnej stránky, sympatických charakterov a dokonalej hudby, ktorá to všetko dokresľuje.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 9 lidí
Who´s afraid of the big, blonde wolf?
Seriálov s nadprirodzenými bytosťami nikdy nie je dosť. Predsa len každý si z touto tematikou a mytológiou poradí inak. Niektorí viacej a iní menej úspešne. Na Bitten som sa svojím spôsobom tešila a bola zvedavá ako si s tým poradia oni. No Bitten akoby ostal niekde na poli medzi tím úspešným a tím menej úspešným spracovaním.
Bitten nemal zlý námet, mal ho práveže zaujímavý a možno trošku odlišný od tých zvyšných seriálov s touto témou, ale len o trošku. A žiaľ ani tej trošky akoby nedokázal využiť naplno. Ponúkal tiež zopár zaujímavých nápadov, ktoré však nerozvinul v ich plnom rozsahu. Ako som už písala námet seriál poskytoval možnosť slušného a zaujímavého príbehu, po ktorom však seriál prešiel len po povrchu a do nejakej väčšej hĺbky nešiel, pričom dostatok priestoru na to mal. Príbeh bol teda braný akoby len povrchne a do žiadnej väčšej hĺbky, či už príbehovej alebo do charakteru jednotlivých postáv nešiel, stále išiel len po povrchu.
Rozbeh seriálu bol síce pomalší a seriál postupne naberal nejakú tú rýchlosť, no akoby sa zasekol na nejakej priemernej rýchlostí a chýbal mu o niečo rýchlejší a odvážnejší spád. Nedá sa povedať, že sa nič nedialo alebo že neboli žiadne zvraty. Dialo sa a zvraty boli, len v tom tempe, v ktorom seriál po celý čas išiel sa to akoby nedalo ani postrehnúť. Kedy sa to začalo konečne, ale že poriadne rozbiehať bolo asi 4-5 častí pred koncom, čo bolo aj na čase aby sa niečo dialo. Celé vyvrcholenie zápletky nebolo nijak nečakané či prekvapujúce.
Najväčší kameň úrazu nebol ani tak v spracovaní námetu, ale v niektorých postavách a najme v postave Eleny, ktorá po celý čas hrala na niečo čo jej až tak nešlo. Stále striedala tie isté tri, štyri výrazy, ktoré sa až na malilinké odlišnosti na seba podobali ako vajce vajcu. Neustále zapierala nejakú tú svoju prirodzenosť a nevedela sa rozhodnúť čo vlastne chce. Na jednej strane tvrdila, že chce život mimo svorky, normálny život. No na druhej aj tak väčšinu seriálu strávila v skupine svorky, kde sa buď sťažovala ako tento moc tento život nechce ale keď zafúkal inak vietor, tak za svorku bojovala a tvrdila, že rodina má držať pokope. Tiež mala problém rozhodnúť sa, ktorého z jej milých vlastne chce. Či Phillipa, ktorého tvrdila, že miluje a polku série aj tak na neho kašľala alebo Clay, ktorý jej ublížil, no stále ich to k sebe ťahalo. Nanešťastie ani s jedným z nich nemala nejakú veľkú chémiu, ktorá by z nich spravila ten pravý a osudový pár.
No nie všetky postavy boli zlé. Medzi tie lepšie a zaujímavejšie určite patrili Jeremy, Nick, Logan, Antonio a Pete. Polke z nich však nebol venovaný priestor, ktorí by si zaslúžili a polka z nich žiaľ dopadla tak ako dopadla.
Bitten nie je zlým spracovaním, má však síce čo dolaďovať a vylepšovať. Dajme tomu pridať niečo vlastného, nového, nevideného. Dej nie je nijak zložitý, človek sa v ňom nijak nestratí a aspoň si oddýchne.
50 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 6 lidí