Kahlan
| Jméno | — | |
| Věk | 34 let | |
| Bydliště | — | |
| — | ||
| — | ||
| — | ||
| Poznámka | — |
The devil of Hell´s Kitchen
Naposledy čo som sa dostala do kontaktu s Daredevilov, bol film s Affleckom a tam tom začalo aj skončilo. Keďže mám, ale rada rôzne komixové spracovania a super hrdinov, rozhodla som sa dať Daredevilovi šancu. A dobre, že som tak spravila.
Tento Daredevil má v sebe všetko čo potrebuje, aby si človeka získal hneď na začiatku a udržal až do konca. Veľkou výhodou bolo, že Netflix pustil von všetky časti naraz, ale seriál by určite fungoval aj systémov jedna časť týždenne, cliffangery na koncoch častí to zaručovali.
Dej nie je nijak zložitý, ale ani jednoduchý. Tak ako v iných seriáloch podobného zamerania ide v podstate o boj medzi dobrom a zlom. No nie je všetko ako sa zdá. Príbeh sa predovšetkým sústreďuje na hlavného hrdinu, jeho boj (či už psychický alebo ten fyzický). Seriál a príbeh stavajú hlavne na temnej, nekompromisnej, ponurej, ťaživej, nikam sa neponáhľajúcej atmosféry. Nič nie je čisto čierne a čisto biele. Po celý čas sú stierané rozdiely medzi dobrom a zlom, medzi čierno a bielou. Daredevil sa na nič nehrá a s nikým a ničím nejedná v rukavičkách. Dej nie je ničím prikrášľovaný. Môže sa teda miestami zdať až príliš surový. Ale to je presne to či príbeh a daná atmosféra vyžadujú. Čo sa seriálu nedá vytknúť sú bitky. Nepôsobia ako tancovanie či miernejšie fackovanie medzi zúčastnenými. Ale pôsobia reálne, drsne a v konečnom dôsledku aj epicky. V seriáli nehrozili žiadne zbytočné odbočky, ku ktorým by sa tvorcovia v deji aj tak možno asi nevrátili. Samozrejme je tu prítomných aj zopár vedľajších dejových liniek (ktoré súvisia najme s jednotlivými postavami), no tie presne zapadajú do celkového príbehu. Zakončenie série bolo skvelé a prinieslo isté uspokojenie. Niektoré veci sa uzatvorili, ale zároveň bol ponechaný priestor pre ďalší príbeh a rozvoj postáv.
Postavy sa tiež nedelia na čisto dobré a čisto zlé. Každá z nich má v sebe viacej stránok (vrstiev). Častokrát sa práve vďaka svojmu konaniu nachádzajú na hrane rozdeľujúcej tieto dva protipóly. Ani jedna z nich nestojí nijak v tieni a veľkým podielom zasahujú celkového deja (aj keď taká Claire by mohla dostať o trochu viacej priestoru ako mala).
Charlieho Coxa si pamätám z Hviezdneho prachu, no tie časy sú ta tam a on sa predstavuje ako Matt, Diabol z Hells Kitchen, Daredevil. Dáva mu všetko, dokázal neuveriteľne stvárniť všetky jeho stránky. Matt a jeho Daredevil nie sú hrdinami, ktorí by rozdávali jednu ranu za druhou, ale vedia ich občas zopár aj prijať.
Vincent D´Onofrio je mu dôstojným protivníkom. Jeho Fisk sa síce môže zdať ako čistý záporak bez štipky citu, no aj on má svoju slabinu. Medzi ním a Mattom/Daredevilom aj napriek tomu, že nemajú mnoho spoločných scén panuje od začiatku vyhrotená atmosféra. Tá postupne naberá na obrátkach až vygraduje do dokonalého súboja vo finále.
Daredevil je tým správnym počinom na poli komixových spracovaní. Má v sebe tú správnu atmosféru, dávku napätia či akcie a skvelé herecké výkony. Určite nehrozí, že sa medzi seriálmi so superhrdinami nestratí.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 11 lidí
Everyone fights their demons. His fights back.
Filmov som nevidela a komixovú predlohu nečítala, preto som mala možno len matnú predstavu do čoho idem. Moje očakávania boli malé, ale za to sa ich seriálu podarilo naplniť na plnej čiare.
Nakoľko je seriál podobný svojej komixovej predlohe neviem posúdiť. Môžem ale povedať, že námet a celkový príbeh seriálu je vyskladaný dobre a zaujímavo. Jednotlivé časti mali skôr epizódny charakter príbehov, ktoré však boli prepojené hlavnou príbehovou líniou. Občas to mohlo síce pripomínať prvé série SPN, ale to sa dá odpustiť. Constantin mal v sebe určitú atmosféru nadprirodzena, tajomna, mystiky či napätia. Seriál mal dve možnosti hlavného príbehu po ktorých sa mohol vydať. Tou prvou bol pilot, ktorý mal niečo do seba a jeho rozšírenie do ďalších častí by bolo zaujímavé. Tou druhou boli zvyšné časti, ktoré sa síce ktovieako neodklonili od pilotu, ale aj tak priniesli akoby nové smerovanie príbehu. Constantine mal v sebe nečakané odhalenia a zvraty, aj keď neboli dávkované možno každú chvíľu ale to príbehu vôbec neuškodilo. Nechalo mu to tak priestor na postupné rozvinutie a vyrozprávanie príbehu.
Herci boli na svoje postavy vybraní dobre. Najme Matt Rayn ako Constantine. Moja slabosť pre britov s prízvukom bola uspokojená. Matt dokonale stvárnil všetky Constantinove tváre. Bol ironickým, hláškujúcim frajerom. Ale aj človekom bojujúcim so svojimi vlastnými problémami a démonmi, ktoré mu často aj naspäť odpovedali. Ostené postavy za ním síce nijak nezaostávali, len od nad nimi trošku vynikali. Taký Chaz bol určite postavou, ktorej príbeh bol zaujímavý, len mohol dostať troška viacej priestoru. Zo ženských postáv sedeli do seriálu obe. Aj Liv, aj Zed. Každá z nich by dala príbehu niečo iné. Liv bola trošku naivná a ustráchana zo všetkého čo sa dialo, zatiaľ čo Zed do toho všetkého skočila rovnými nohami a rýchlo sa prispôsobila. Kto mi možno trolinku vadil bol anjelik Manny (na konci sa ukázalo asi aj prečo).
Seriál sa za tých trinásť častí aj celkom slušne rozbehol. Finále bolo uspokojivé, prinieslo určité zaujímavé zvraty aj zrady. Summa summárum je Constantine zaujímavým seriálovým počinom, ktorý určite zaujme a má čo ponúknuť. Už len dúfať, že tu bude aj druhá séria a mi sa so seriálovým Constantinom nebudeme musieť ešte rozlúčiť.
75 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
Practicing medicine. Working on life
Seriálov z lekárskeho prostredia tu bolo, je a ešte aj bude veľa. Je len na každom z nich ako sa s touto tematikou vysporiada. Či to bude skôr o prípadoch, operáciách alebo budú prvé husle hrať osobné drámy doktorov. Emily Owens si vybrala ten druhý spôsob ale či to bola tá správna voľba je otázne.
Emily Owens nemá zlý námet, len do tejto oblasti neprináša žiaľ nič nového, nič čo by tu už niekedy nebolo. Po celý čas sa dej drží jednej šablóny: nejaký prípad, ktorý je vážnejší ako sa na začiatku zdal, nejaká tá operácia a to všetko na pozadí neustáleho riešenia osobných problémov hrdinov Tak je to od CW, čo iné by sa dalo aj čakať. Samotné prípady či operácie tvoria minimum z celej časti a do pozadia tak skôr vystupujú už spomínané osobné problémy, ktoré sa stále točia okolo jedného a toho istého (má ma rád, nemá ma má rád, možno ma má rád..). Ono to môže fungovať, ale len pár častí a potom to skĺzne do opakujúceho sa bludného kruhu, čo nikam nevedie. Dej teda nie je nijak náročný alebo komplikovaný, veď nemá ani na čom sa zamotávať a to trochu zamrzí, lebo z celého prostredia by sa určite dalo vytrieskať viacej. Stačilo by len trochu ubrať na problémoch postáv a pridať trochu akcie, napätia do samotných prípadov.
Postavy akoby boli tiež vybrané podľa nejakej šablóny a ani jedna z nich nijak moc nevynikala. Všetky boli takým šedým priemerom. Hlavná hrdinka (ktorá bola na strednej looser), fešák kolega/ kamarát, zákerná spolužiačka/ kolegyňa, zlá šéfka (ktorá na hrdinke asi sedí), kolega (ktorý sa nám možno páči, ale nevieme sa preniesť cez lásku k naj kamarátovi) a tak by sa dalo pokračovať ďalej. Emily nebola zlá postava, ako doktorka bola veľmi milá a sympatická. Len keby nebolo tých jej neustálych výlevov na adresu milovaného objektu. Aj tie jej vnútorné monológy by sa dali, len keby to už nebolo niekde inde (a tam bola látka vo vnútorných monológov nastavená veľmi vysoko). Ale porovnávať Emily Owens a Scrubs je ako porovnávať hrušky a jablká (ale nemohla som si to odpustiť). Našu milú, možno trošku naivnú Emily to po celý čas tiahne k milému a drahému Willovi. To by bolo OK ak by medzi nimi bola malilinká iskierka, ale ona tam nebola. Určitá chémia a interakcia bola medzi ňou a Micahom, ale čert to zober je tu predsa dokonalý Will.
Emily Owens, nie je zlým seriálom. Len neprináša nič nového a po celých 13 častí sa stále točí okolo toho istého. Je skôr sladkou verziou seriálu z lekárskeho prostredia, ale tak je to od CW. Iné sa asi ani nedá čakať ako trojuholníky, štvoruholníky, osobné problémy a k tomu ako doplnok niečo z prostredia daného seriálu. Koniec. Tak ten asi všetko čo sa stalo v seriáli a čo mohlo niekde smerovať zrušil na plnej čiare. Takže tak. Emily Owens nie je nijak náročným seriálom, nemusíte premýšľať nad tým čo sa deje a oddychnete si pri ňom. Určite nijak neurazí a ktovie možno si vás aj získa.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé
Breaking more than just the news
Tak ako aj v iných názor na seriály z britskej tvorby, tak aj pri tomto mám pocit, že sa budem opakovať. Britom stačí málo na to aby vytvorili kvalitný seriál. A tak tomu bolo aj v prípade The Hour.
Hodina nie je len o obyčajných novinách. Ale o takých novinách, ktoré si nebude môcť nechať ujsť. Námet jednoduchý ale aj tak zložitý. Nič nie je ľahké a k vytúženému cieľu vedie tŕnistá cesta. O to je príbeh The Hour. Novín, ktoré chcú divákovi priblížiť udalosti tak ako stali, nechcú nič zamlčať či skresliť. A práve pri tom narážajú na väčší odpor či už od vedenia televízie, či istých politikov. Každá zo sérií má vlastnú zápletku, okolo ktorej sa točí príbeh a odvíjajú sa jednotlivé udalosti či zvraty. V seriály sa okrem hlavnej zápletky objavuje aj viacero menších, ktoré sa navzájom prelínajú v určitom bode (či už ide o detektívnu zápletku, domácu/zahraničnú politiku, korupciu, špionáž, problémy postáv). Seriál má zvláštny spôsob rozprávania. Môže sa zdať, že je príliš pomalý či rozťahaný ale opak je pravdou. Akcia tam je, len je dávkovaná pomaly a postupne Všetky tie menšie zápletky dokopy tvoria jednu veľkú, ktorá je postupne zostavovaná a odhaľovaná. Nič čo sa v seriály odohrá nie je zbytočné aj keď by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať.
Ďalšou skvelou časťou The Hour sú postavy. Síce ani jedna z nich nestojí v úzadí a každá dostáva rovnaký priestor, najväčším ťahúňom je určite Ben Whishaw a jeho Freddie. Nič nedokáže nechať na pokoji a snaží sa odhaliť príbeh, zápletku za každú cenu, aj keby ho to malo stáť vlastný život. Je tým typom postavy, ktorú bude mať spočiatku za neznesiteľnú a otravnú, ale práve to jeho odhodlanie ísť za príbehom si vás získa. Vzťah medzi Freddiem a Bel je uveriteľný, viditeľný. Je vidieť to ich priateľstvo, vzájomne doberanie sa ale aj niečo viacej.
Koniec The Hour je horkosladko bolestivý. Uzavretý ale aj otvorený (je len na vás ako si ho vysvetlíte). The Hour je tou dobovou drámou so všetkým čo k nej patrí. So skvelo vystihnutými postavami, premyslenými zápletkami, atmosférou danej doby.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 6 lidí
Welcome to the Jet Age
Keď som kedysi dávno videla prvú časť Pan Am, tak ma to nijak výrazne nechytilo. Prišlo mi to až moc dokonalé a pekné. Teraz som tomu však dala druhú šancu a uvidela som ako som sa mýlila. Lebo Pan Am nie je len o pekných tváričkách a úsmevoch, ale o ľuďoch za nimi a o ich príbehoch.
Áno Pan Am je o tom pozlátku, krásnych tvárach. Ale za tým všetkým stojí niečo viac. Nič nie je nikdy také ružové a pekné ako sa môže zdať. Úsmev nemusí byť pravým úsmevom, ale len maskou, ktorá je nasadená. Príbeh PA nie je nijak zložitý. Ide skôr o jednoduchý príbeh, rozvetvený do viacerých zápletiek. Ani jedná z nich nepôsobí v seriály zbytočne a je dôležitá pre vývoj tej ktorej postavy. V seriáli sa rieši všetko. Cez osobné problémy postáv, romantické zápletky, trocha špiónskej akcie až po skutočné udalosti, ktoré sa stali či reálne problémy tej doby (vzťah dvoch žien, rasová tematika, politika). Všetko je do deja zasedené prirodzene, veď to bola predsa súčasť každodenné života v tej dobe. Seriál má v sebe tú správnu retro atmosféru, ktorá dýcha z každého záberu či už vďaka kostýmom, hudbe alebo rôznej problematiky danej doby.
Čo si sa PA určite zamilujete sú postavy. Spočiatku sa môže zdať, že to budú hlúpučke a naivné tváričky. Ale nie je to tak. Každá z postáv bola niečím iná, mala niečo v sebe čo ju odlišovalo od iných, mala iné ciele a iný príbeh. Úsmevy a flirtovanie so zákazníkmi bolo súčasťou ich práce, ale nie súčasťou ich života. Každá z postáv si prešla určitým vývojom a prekonala od začiatku istú zmenu. Napríklad taká Laura, na začiatku mohla pôsobiť ako naivné dievčatko, ktoré nevie čo chce. Ale na konci už z nej bola sebavedomá mladá žena. Ani jedná z postáv nebola prehliadaná. Všetkým bola venovaná rovnaká pozornosť. V celej zostave sa nedá nájsť ani jedna postava, ktorú by človek odsudzoval a nemal rád, získajú si vás proste všetky.
Pan Am je škoda. A veľká. Príbeh sa síce v poslednej časti viac menej uzavrel, no stále tam bol priestor pre ďalšie zápletky, zvraty a vzťahy. Seriál bol tou správnou retro odychovku, ktorá mala v sebe všetko z tej doby a asi aj niečo viac. Žiaľ ďalší priestor na to aby to ukázala nedostala. Ja som len rada, že som PA dala druhú šancu a určite ho každému odporúčam. Neoľutujete.
75 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
Life is hard, death isn´t any easier
Téma zombíkov nie je ničím novým, veď kto by nepoznal tie krvilačné „potvory“ čo po vás idú. Briti sa však rozhodli na túto tematiku nazrieť trocha inak a vzišlo z toho zaujímavé a príjemné dielko.
In the flesh ukazuje, že zombíci nemusia byť len krvilačné príšery (potvory), ktoré idú po človeku. Ale, že sú to tiež ľudia (teda obete čiastočného skonu), ktoré sa svoje činy nemôžu. Námet ničím nový, ale aj tak zaujme. Čím to je? Tak hlavne asi prostredím a formou rozprávania príbehu. Tá nie je ničím zložitá a sústreďuje sa najme na „nemŕtvých“, ktorý už nie sú zombíkmi v pravom slova zmysle a snažia sa späť zaradiť do spoločnosti. Nie každý ich víta s otvorenou náručou a na každom kroku musia bojovať s rôznymi predsudkami. A práve na tom je celý príbeh vystavaný. In the flesh nie je teda len seriálom o zombíkov, ale aj akýmsi obrazom o spoločnosti, ktorá je plná predsudkov, odmietania a len ťažko prijíma niečo nové či iné. Je akousi drámou plnou rodinných vzťahov, boja so sebou samým ale aj so spoločnosťou.
Čo Briti vedia, je vybudovať príbeh, ktorému stačí malý priestor, nenáročný dej a atmosféru, ktorá dýcha z každého zábery. Na to aby bol rozpovedaný zaujímavý príbeh, netreba zvrat za zvratom ale postačí aj málo. Oproti iným seriálom či filmom s tou tematikou sa In the flesh líši aj spôsobom rozprávania, do ktorého je zabudované minimum akcie. Rozprávanie je také ako príbeh, skôr pomalé a plynulé, necháva veci plynúť s prúdom. Niet sa kam ponáhľať, veď všetko má svoj čas. Oboma sériami sa viaže jeden veľký motív, rozčlenený na pár menších.
Čo si isto obľúbite na seriály sú postavy. Či už pôjde o hlavného hrdinu Kierena, ktorý hľadá svoje nové miesto. Alebo jeho bláznivú kamarátku Amy, je jedno. Každá z postáv si vás získa a jej problémy, prežívate spolu s ňou. Každá z nich má svoj príbeh, ktorý je postupne rozpovedaný a tak máme možnosť oboznámiť sa s jej konaním, čo ju k tomu vedie.
In the flesh sa žiaľ dočkal len dvoch sérií, ale aj tie boli skvelé. V poslednej časti sa viaceré veci síce uzavreli, ale aj tak tam ostalo niečo nedopovedané. Seriál síce čerpal zo známej a mierne obohranej tématiky. Nevezie sa a nekonkuruje podobným seriál. In the flesh si našiel vlastnú cestu. Je niečím novým, nezvyčajným, zvláštnym a zaujímavým. Za zhliadnutie určité stojí, čas strávený pri ňom určite neoľutujete.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé
Strategic,Scientific.Reserve
Peggy Carter netreba asi predstavovať. V Marvelackom univerze predstavuje dôležitú postavu, najme v príbehu Captaina. A aj ona sa po čase dočkala vlastného seriálu a vznikla tak z toho celkom slušná dobová oddychovka, ktorá funguje tak ako má.
Príbeh je jednoduchý a zameriava sa najme na udalosti po prvom filme o Captainovi. Vojna skončila a Peggy si musí hľadať miesto a rešpekt v spoločnosti mužov. Seriál sa po celý čas točí okolo jednej veľkej zápletky, z ktorej sú nám postupne odhaľované jednotlivé kúsky skladačky. Spočiatku má síce pomalší rozbeh, ale potom to príde a seriál chytí dych a naberie svoje tempo. Skôr ako na množstvo nadubaných akčných scén s prestrelkami a bitkami (aj keď sa tú také scény nájdu) sa seriál sústreďuje na pomalšie rozprávanie príbehu, jednotlivé postavy a zápletky. Po celý čas seriál dýcha komornou atmosférou danej doby, ktorá je podkreslená hudbou či kostýmami.
Postav je pomenej, ale aj to stačí na rozpovedanie príbehu. Hayley Atwell je ako Peggy dokonalá. Nehrá sa žiadnu dámu v problémoch, ktorá potrebuje zachrániť. Skôr je to ona čo často krát musí zachrániť situáciu. Spočiatku by sa mohlo zdať, že bude to práve ona kto bude seriál ťahať. S časti tomu tak možno aj bolo, no skvelo jej sekundoval James D´Arcy ako Jarvis. A aj ostatné postavy vystúpili z tieňa, v ktorom na začiatku stáli a začali ukazovať, že aj oni majú čo to povedať do príbehu.
Agent Carter je tou správnou komornou dobovou oddychovkou, ktorá vyplní čas a objasní niektoré udalosti, ktoré môžeme poznať z filmov či Agents of SHIELD (odkazov v seriály nie je málo). Môže sa zdať, že je seriál určený predovšetkým fanúšikom Marvelu, ale každý si v ňom niečo nájde. Dokazuje, že seriál nemusí byť od prvej minúty do poslednej nadubaný akčnými scénami, striedajúcimi jednu za druhou. Ale že môže mať aj pokojnejšiu atmosféru, aby vyrozprával istý príbeh.
82 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 11 lidí
Hotness in courtroom.............or not
Seriálov z právnickeho prostredia a z prostredia súdu, nie je málo. Niektoré sa môžu na seba podobať viac a iné menej. Záleží len na tom, na čo sa rozhodne sústrediť daný seriál. Občas teda môže priniesť aj niečo nového do tejto tématiky. Aj Reckless sa o to pokúsil. Ale či sa mu to aj podarilo je otázne.
Reckless nemá zlý nápad. Ponúka pohľad na boj dvoch strán v súdnej sieni, pričom tie dve strany sa priťahujú (teda mali by sa). Nachádzajú sa tu prípady epizódne a potom aj jeden veľký, ktorý sa tiahne celý seriálom a postupne sú z neho odhaľované jednotlivé časti. Epizódne prípady nie sú zlé, sú zaujímavé. Len kameň úrazu je v tom, že sa môže zdať akoby by im bola venovaná malá pozornosť. Pri jednotlivých častiach akoby bola použitá jedna šablóna - prípad bol načrtnutý na začiatku, potom možno nejaké tie právne kľučky, potom odhaľovanie nových skutočností a nakoniec aby sa nepovedalo, vyriešenie prípadu. A tak dookola každú časť, čo sa môže trocha aj zunovať. Plus namiesto toho aby sa sústredili na prípad či fakty, sa seriál skôr sústreďoval na výlevy/ prejavy zastupujúcich strán. Každá zo strán sa to snaží brať až moc vážne, čo môže v konečnom dôsledku pôsobiť smiešne.
Hlavný a veľký prípad, ktorý sa ťahal seriálom nebol navrhnutý zle. Len jeho celkové podanie a zasadenie do príbehu pokrývalo. Na začiatku nám bol predstavený jasný prípad, ktorý mal hlavu a pätu, obidve strany chybovali a boli vinné ale vyhrať mohla len jedna. Ani jedna z nich sa nebránila použiť akékoľvek prostriedky. Čo by sedelo tak do polovice série, kedy sa postupne odhaľovali jednotlivé záležitosti, tie dávali zmysel a zapadali do seba. Len potom prišiel akoby zlom a tvorcovia sa zrazu rozhodli ako to ukončia. A potom nastala trma-vrma. Jedno odhalenie cez druhé, prípad už nepôsobil tak jednoducho ale boli do neho zaťahované pomaly všetky postavy, pričom každá z nich mala svoje ciele. A tak to aj dopadlo. Riskovať a zahrávať sa nemusí vždy vyplatiť. K rozuzleniu síce prišlo, ale už to akoby nemalo nič spoločné s tým o čo sa snažili niekde na začiatku.
Herci. Ďalší z menších kameňov úrazu. Niežeby boli vybraní zle alebo to boli zlí herci, len až tak moc nesedeli na svoje postavy. Cam nie je zlý herec, dobre sa na neho pozerá ale to je asi tak všetko. Medzi nim a Annou (predstaviteľkou Jamie) nebola žiaľ žiadna chémia. Čakala som medzi nimi v súdnej sieni napätie, ktoré im nedá dýchať, ale nič také sa nestalo. Polovicu časti sa tvárili na striedačku akoby nič alebo po sebe hádzali „spaľujúce“ pohľady. Možno to tak medzi nimi tlelo ale okrem toho nič, nula. Ostatné postavy to tiež moc nezachraňovali. Každá z nich hrala len pre seba a ostatní ju nezaujímali.
Reckless sa snaží byť niečím medzi drámou a romancou. Čo by sa za správnych okolností dalo uhrať, no v tomto prípade to nefunguje až tak dobre. Oboje (aj dráma aj romanca) sa snažia akoby prevládať nad tou druhou a znamenať v celom príbehu niečo viacej. Pričom by stačilo nájsť ten zlatý stred medzi tým všetkým a hneď by to vyzeralo inak. A ktovie možno by dostal seriál aj druhú sériu. No nestalo sa tak a Reckless je tak priemernou právnickou drámou s jednou sériou (nanešťastie), ktorá neurazí ale ani nijak nenadchne.
80 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 5 lidí
Cloth is coming to wipe away a crime
Vytvoriť a natočiť dobrú paródiu je ťažké. Veď sa stačí pozrieť na množstvo amerických filmov, ktoré sa snažia si robiť srandu zo všetkého a za každú cenu a aj tak sú všetky o tom istom. Ale stačí sa pozrieť na A Touch of Cloth a je jasné, že Briti to zas a znova dokázali. A za výsledok sa nemusia ani trochu hanbiť.
V A touch of Cloth zobrali všetky možné, existujúce klišé aké kedy v kriminálkach boli. Či už ide o hrdinu (ktorý má ťažký život, zabili mu ženu a on sa s tým snaží vysporiadať), chémiu medzi partnermi (ktorá je aj viditeľná), drastické zločiny a ešte drastickejšie zábery na ne, pomalé a dlhé zábery kamery či hudba, ktorá má dotvoriť vypätú atmosféru. To všetko tu je a funguje to na výbornú. Seriál si nekladie servítky pred ústa a robí si srandu so všetkého (aj so seba samého). K deju sa netreba nijak moc vyjadrovať je jednoduchý a tempo rozprávania je rýchlo (áno, pár scén je aj vystrihnutých) a strieda sa v ňom jedno klišé a vtip za druhým. Dej a zápletky nie sú nijak podstatné, skôr ide o to ako je to všetko podané. A je to podané dokonalým spôsobom. Jedna z vecí, na ktorých seriál stojí sú slovné hračky, ktorých je plno (mená postáv, názvy ulíc) či rôznych narážok a ktoré neomrzia ani na chvíľu. Jednoducho ten správny britský humor, ktorý sa nesnaží za každú cenu znásilňovať scénu.
Obsadenie je viac než dokonalé a skvelo k sebe idú. Máme tu všetkých utrápeného hrdinu, novú kolegyňu (ktorá niečo cíti k svojmu kolegovi), patologičku (ktorá tiež po ňom ide), nie moc chytrých kolegov a šéfa, ktorý zvládne všetky prekážky (aj výsmech, aj policajnú pásku). Všetci si vás získajú.
A Touch of Cloth dokazuje, že sa dá spraviť paródia, ktorá nestojí na trápnom až nechutnom humore. Ale ten humor je bláznivý, šialený, suchý, čierny, chytrý a britský. Dámy a páni, takto sa to robí. Seriál určite stojí za zhliadnutie a človek neoľutuje ani chvíľu pri ňom.
50 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé
Witch among us
Nadprirodzeno, čary, mágia či čarodejnice sú vždy vďačnou témou pre seriál. Je len na tvorcoch akým smerom sa rozhodnú uberať. Príbeh o Saleme patrí medzi tie známejšie príbehy o čarodejniciach a preto sa z neho dá čerpať veľa.
Seriál hovorí o časoch kedy sa ľudia báli čokoľvek čo bolo iné alebo odlišné od toho čo poznali. Čarodejníctvo zažívalo temné časy. Časy kedy boli čarodejnice prenasledované, prebiehali s nimi procesy a boli upaľované. Zápletka je skôr jednoduchá a žiadne zbytočné zamotávanie nehrozí. Či už ide o boj dobra so zlom alebo zla so zlom je ťažké povedať, pretože každá zo strán chce byť tou víťaznou, chce mať moc. Raz má navrch jedna strana, potom druhá. Ako som už spomínala ide v podstate o boj dvoch strán. O rôzne zvraty, obvinenia či zákernosti nie je núdza a seriál je ich plný. Napriek tomu sa mohlo zdať, že dej sa stále točil okolo jednej a tej istej zápletky. Chcelo by to pridať len nejaký zvláštny či vyčíňajúci prvok v tom všetkom, niečo čo by zápletku o trochu pozdvihlo a ozvláštnilo. Spočiatku (teda aspoň pre mňa) sa seriál trochu vliekol akoby si hľadal to svoje tempo. Po pár častiach sa rozbehol a to tempo si udržal viac menej až dokonca.
Seriál je tvorený aj atmosférou, z ktorej ide určité to napätie, mrazenie až zdesenie. Tá je umocňovaná aj tým, že nejde o žiadne hókusy pókusy s čarodejnej knihy doplnené o mávanie rúk. Ale ide akoby o mágiu v jej čírej podstate, čerpajúcu skôr z prírody a obsahujúcu rôzne obety. Plus zohráva aj prostredie, ktoré je autentické a tú bezradnosť či strach ľudí z neznámeho je cítiť. Miestami sa však môže zdať, že seriál akoby tlačil až moc na pílu a niektoré udalosti sa snažil až príliš hrotiť. Scény tak potom pôsobia až moc drasticky, krvavo či príliš zvrátene. Na druhú stranu scény s procesmi boli vytvorené veľmi dobre a práve na nich bol dobre vidieť ten strach, boj a odmietanie niečoho neznámeho, nadprirodzeného.
Herecké obsadenie nie je nijak neznáme a ide tak o tváre, ktoré sme mali možnosť vidieť už inde. Vybrané nebolo určite zle a každý z hercov na svoju postavu sedí. Najvýraznejšou z nich je asi Janet Montgomery. Jej Mary bola na jednej strane najmocnejšou ženou v meste, plnou sebavedomia a nemilosrdnosti. No stačila láska (alebo náznak nejakých citov) aby sa jej maska začala rozpadať a ona ukázala aj kúsok zraniteľnosti. Ostatné postavy nestoja však v jej tieni a sú rovnako výrazne. Bez čoho by som si seriál dokázala predstaviť by bola romanca medzi Mary a Johnom, tá by nemusela byť vôbec. Postavy by sa teda od začiatku pilotu posunuli niekde ďalej (kde možno aj boli), minulosť by nechali minulosťou, zamerali by sa len na budúcnosť a tomu by podriadili svoje ciele.
Ak ste fanúškmi či už historických alebo hororových seriálov, obľubujete nejaké to nadprirodzeno a pohľady na potoky krvi a mučenie vám nevadia, tak Salem je tým pravým pre vás. Ak nie, tak mu šancu treba dať. Predstavuje zaujímavú zmes týchto žánrov a je celkom obstojným dielkom v tejto oblasti.
88 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí