Kahlan
| Jméno | — | |
| Věk | 34 let | |
| Bydliště | — | |
| — | ||
| — | ||
| — | ||
| Poznámka | — |
We´re still here
Lost som žiaľ ešte nedopozerala, tak som k seriálu nechovala žiadny predbežný odpor a moje očakávania neboli nijak veľké. Prvotný šok a zmätenosť sa zmenili a seriál si má získal. The Leftovers sú zvláštnym seriálom so zvláštnym námetom. Z ničoho nič zmizne časť ľudstva. Nikto nevie prečo, nikto nevie ako. Jediné čo po nim ostane sú prázdne miesta v životoch ich blízkych. Seriál sa nesnaží vysvetliť prečo a ako sa to stalo (je na každom ako si to vysvetlí) a namiesto toho aby sa zameral na tých čo odišli sa zameriava na tých čo ostali. The Leftovers je mozaikou príbehov ľudí, ktorí sa musia so všetkým vysporiadať. Každá z postáv sa tým vysporiadava inak. Niekto sa môže rozhodnúť potlačiť to, iný sa môže snažiť ísť ďalej a ďalší sa zas môže rozhodnúť cítiť vinu za to, že ostali.
The Leftovers majú v sebe tú zvláštnu atmosféru, ktorá je tak trochu ťaživá, smutná, beznádejná. Pretože, aj keď by sa človek snažil so všetkých síl, šťastný koniec akoby nebol. Po celý čas sa vynára kopa otázok typu prečo, ako, načo, čo teraz? Odpovede na ne sa hľadajú ťažko a nie sú vždy také jednoznačné. Netreba sa snažiť to všetko pochopiť, stačí sa len ponoriť do príbehu a nechať sa viesť. Všetko sa navzájom ovplyvňuje, zbiera a čaká na správny moment, kedy sa vynorí na povrch. Akcia vyvoláva reakciu. Dej nie je nijak komplikovaný, seriál je skôr pohľadom do života/ duší tých čo ostali. Môže sa zdať, že sa po celý čas nič nedeje a príbeh sa nikde neposúva. No opak je pravdou, všetko to tam je, len to o sebe dáva vedieť pomaly a nesnaží sa pretŕčať. Každá z častí je tak kolotočom emócií, kedy vás postupne žmýka až cítite istý pocit bezradnosti aj vy. Časti pôsobia síce samostatne, akoby každá z nich tvorila samostatný príbeh, ale všetky sú spojené tenkým a pevným vláknom. To všetko je sprevádzane hudbou, ktorá tomu len dodáva pomyselnú čerešničku na torte.
Postavy si vás získajú. Budete ich milovať ale aj nenávidieť. Ich príbehy budete prežívať s nimi. Je vidieť, že herci boli do svojich postáv vybraní veľmi dobre a že do nich dávajú všetko.
The Leftovers sú zvláštnym seriálom, ktorý určite stojí za zhliadnutie. Nemusia však sadnúť všetkým, ale šancu mu treba dať. Prvá séria neskončila nijak otvorene ale ani uzavreto. Časť príbehu bola povedaná a časť ešte len čaká na tú možnosť.
71 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 7 lidí
Adulthood breaking your bones
Musím priznať, že Skins som ta tak trochu obávala a začala ho pozerať s malou dušičkou. Predsa len spôsob života/ zábavy 3 generácii mladých ľudí je trochu odlišný od toho môjho. Očakávala som čokoľvek, len nie to čo som dostala a bola som tým príjemne prekvapená.
Skins neukazuje mladých tak ako v iných seriáloch, kde neustále riešia vzťahy medzi sebou, čo si na seba dať, kto s kým a rôzne ďalšie zákernosti. Skins ponúka tak trochu kontroverzný, ale za to realistický pohľad na mládež. Príbeh a dej nie je nijak zložitý. Ukazuje svet mladých taký aký je. Žiadne 90210 či Gossip Girl nehrozí. Na prvý pohľad sa môže zdať, akoby títo mladí ľudia nemali iné starosti ako drogy, nikdy nekončiace party či sex. No stačí trochu nakuknúť pod pokrievku a ukáže sa, že pravda môže byť aj niekde inde. Problémy postáv sú reálne a ľahko sa dajú nájsť medzi bežnými ľuďmi. Či už ide o pocit osamelosti, vnútorné problémy, rôzne tajomstvá, hľadanie vlastného miesta či snaha o začlenenie sa. Dospievanie nie je vždy prechádzkou ružovým sadom a skôr predstavuje tŕnistú cestu k nájdeniu seba samého. A o tom je Skins. Ukazuje práve tie pekné chvíle plné šťastia a radosti ale aj tie tienisté a nepekné stránky dospievania. Ukazuje svet mladých taký aký je. Vykresľuje tú vnútornú krehkosť a zraniteľnosť postáv, aj keď sa na vonok môžu tváriť sebaisto.
Postavy tak ako dej pôsobia skutočne a človeka si rýchlo získajú. Každý z nich má nejaký problém, aj keď sa tak na prvý pohľad nemusí zdať. Každý z nich nosí pred svetom masku, pod ktorou skrýva vlastné tajomstvá a odhalí ju len najlepším priateľom. Každá z generácii je niečím jedinečná a iná od tých ostatných. Nik nie je rovnaký, každú z generácii tak tvoria zmesi rôznych charakterov. Postavy so svojimi problémami sú človeku blízke. Riešia sa síce vzťahy ale to všetko na pozadí iných závažnejších vecí ako som už písala.
Mali sme tu 6 sérií, v ktorých sa nám predstavili tri rôzne generácie. A potom poslednú 7 sériu, kde sa vrátili 3 postavy typické pre svoje generácie. Bol to síce trochu zvláštny pohľad na ne, pretože boli niekde inde ako na konci svojich generácii. Ale nik neostáva rovnaký, každý sa mení. Udalosti, ktoré sa odohrali a veci, ktoré prežili ich síce ovplyvnili a zmenili. No aj tak si dokázali ponechať znaky svojich starých charakterov. Najväčšiu zmenu bolo však badať u Effy, tá bola úplne iná.
Skins sa na niť nehrá, nič neprikrášľuje. Je realistický a práve tým si dokáže získať ľudí. Ukazuje tienisté ale aj svetlé známky života mladých ľudí. Taký aký je. Možno nie je všade rovnaký ako tu, ale určite v menších obdobách sa dá nájsť všade. Niekomu však nemusí tak úplne sadnúť, treba mu však dať šancu a potom môže z neho byť zaujímavý a kvalitný seriál.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 3 lidé
In 1983 personal computing was anyone´s game
Počítače sú bežnou časťou života asi každého človeka. Používame ich na všetko. No nie vždy vyzerali tak ako dnes a aj oni prešli určitým vývojom. Vývojom, ktorý bol bojom každého a kedy aj najbláznivejšia myšlienka sa mohla zdať reálna. Halt and catch fire je dobovou drámou, ktorá práve na tento proces a boj, ktorý nebol vždy fér a čistý.
Námet seriálu je viac menej jednoduchý. Dajú sa dokopy vizionár, génius a inžinier, za cieľom postaviť niečo nového, prevratného, predbehnúť vlastnú dobu. No nie vždy je cesta za tým jednoduchá a bez prekážok. Každý z hrdinov má svoju predstavu, chce niečo dosiahnuť a nie vždy nastane medzi nimi zhoda. A s tým je spojené aj množstvo problémov, ktoré ovplyvňujú ich pracovné aj osobné vzťahy. Jedna udalosť spúšťa ďalšiu a tým ovplyvňuje všetko a všetkých. Dej vďaka vzájomnej interakcii herco a ich postáv nijak neviazne. Všetko sa hýbe plynulým tempom, v ktorom nechýbajú rôzne zvraty a drámy (či už pracovné alebo osobné).
Postavy sú dokonalé, skutočné. Každá z nich má svoju dobrú a zlú stránku, svoje tajomstvo, ambície, to čo ju poháňa a ženie dopredu. Tak ako sú rovnakí, sú aj odlišní. Možno chcú dosiahnuť rovnakú vec, len ich pohľady na jej dosiahnutie sú často krát rozdielne. A tak nebojujú len s rôznymi spoločnosťami a prekážkami, ale aj medzi sebou. Herci sú na svoje postavy vybraní viac než dobre. Všetci traja Lee, Scott a Mackenzie rozohrávajú koncert postáv. Každý z nich dáva postave život, vie sa vyhrať s jej výhodami ale aj nedokonalosťami. Ani jedna z nich nestojí v úzadí a všetci traja naplno zasahujú do deja. Na začiatku možno pôsobia tajomne a neisto, no postupom času odkrývajú svoj príbeh a svoje tajomstvá. Joe je ten typ človeka čo má dar reči, víziu, nápad, chce to predať (a aj predá) a neváha ísť pritom aj cez mŕtvoly, aj napriek tomu, že niekomu možno ublíži. Snaží sa pôsobiť akoby stál nad ostatnými, no v konečnom dôsledku nedokáže byť sám. Cameron je ten typ rebelky, ktorá sa búri, neuspokojí sa s niečím obyčajným a chce priniesť niečo nové, jedinečné. Gordon, génius, ktorý raz pohorel ale dostal novú šancu aby ukázal čo v ňom je. Medzi sebou majú títo traja istú chémiu, napätie a ich vzájomná interakcia je na vysokej úrovni. No ani ostatné postavy za nimi nezaostávajú a neostávajú v ich tieni.
Ako pre človeka, ktorý je PC zapnúť a vypnúť (a základné veci), teda totálnemu neznalcovi celej IT oblasti, priniesol seriál zaujímavý pohľad na ňu. Treba mu dať šancu a určite si človeka získa. Halt and Catch fire je tou správnou retro drámou, s dobre napísaným scenárom a postavami.
67 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 3 lidé
Feeling evil under history
Napätie, humor, akcia, fantasy, honba za pokladom/artefaktmi či dobrodružstvo. To málo stačí aby ma seriál oslovil. A plus ako fanúšik filmov o Flynnovi som si Knihovníkov nemohla nechať ujsť. A dostala som to čo som čakala.
Flynna Carsena netreba asi nikomu predstavovať a tým pádom asi ani seriál. Nesúrodá skupina ľudí, z ktorých každý vyniká inou vlastnosťou a k sebe moc nejdú, musí nájsť spoločnú reč a spoločnými silami zachrániť svet pred zlom. A to je v podstate aj dej seriálu. Nijak komplikovaný či náročný. Má presne stanovený smer a tým aj ide. Nijaké zbytočné odbočky, zamotávanie deja či umelé naťahovanie nehrozí. Každá časť pôsobí viac menej samostatne (ako taký kratší film) ale aj tak je tu menšia prepojenosť medzi časťami. Čo tam potom, že občas konanie postáv a to všetko pôsobí nelogicky, seriál si Vás dokáže získať svojou jednoduchosťou a ľahkosťou. Proste od začiatku do konca sa na nič nehrá a nesnaží sa pôsobiť prehnane vážne.
Postavy viac odlišné ani nemôžu byť. Máme tú drsňáka, agentku, zlodejíčka, dievča, ktoré je veľmi chytré a nemôžeme zabudnúť ani na Flynna. Ich vzájomné fungovanie spočiatku síce zadrháva, ale postupne sa zlepšuje až je celkom obstojné. Každý z nich má v tíme svoje miesto a toho sa drží. Každý z hercov sa svoju postavu hodil a vdýchol jej trochu tej naivity, drsnosti či zábavnosti.
Zápletka nebola nijak ťažká (dobro vs. zlo) a preto aj záver prvej série pôsobí uzavreto. Zlo bolo porazené, svet zachránený a Knižnica nájdená. Zároveň si však ponechal aj priestor pre nové série. Knihovníci sú nenáročnou a ľahkou zábavou, ktorá má svoj potenciál, len mu treba dať šancu. Plus ak ste fanúšikmi filmov o Flynovi, seriálov typu W13 či Relic Hunter tak tento je pre Vás tým pravým.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí
Unlease your inner diva
Modelka v tele baculky, pravá láska, druhá šanca na život a to všetko odohrávajúce sa v právnickom prostredí? Prečo nie? Hoci to môže trochu pôsobiť ako klišé, pritiahnuto za vlasy či príliš sladko, no nie to tak. Celá táto zvláštna zmes dokáže pôsobiť aj napriek všetkému ako jeden pevný celok a počas všetkých sérií (teda takmer počas všetkých) si dokáže udržať istý štandard.
Námet je svojský, možno trošku šialený ale čo je na tom. Jedným z motívov seriálu je aj šanca na nový život. A ak ste modelka v tele baculky a k tomu právničky, tak to so sebou prináša občas či už humorné situácie ale aj tie menej vtipné. DDD ukazuje zrážku týchto dvoch svetov, ktoré môžu vyzerať síce odlišne ale dá sa medzi nimi nájsť tá správna cesta. Aj keď dôležitú časť námetu tvorí práve reinkarnácia a nový život, dej sa na ňu primárne nesústreďuje. A tak akoby bola síce základom seriálu, no v konečnom výsledku nehrala hlavné husle a seriál sa tak môže sústrediť aj na iné.
Na dej DDD by sa dalo pozerať z dvoch pohľadov a tak aj dvoch dejových stránok. Jednu predstavujú právnické prípady, ktoré pôsobia zaujímavo, vždy prinesú niečo nové a ani jeden z nich nie je rovnaký. Nejde o nič zábavného, ľahkého či pekného. A teda táto stránka predstavuje tu dramatickejšiu a vážnejšiu časť seriálu. Tá druhá je pravé tou zábavnejšou, úsmevnejšou či romantickejšou. Veď to nie sú tvrdí či chladní ľudia títo právnici ale aj oni majú srdce a svoje problémy. Obidve časti pôsobia rovnocenne a vyvážene. Osobný život je ovplyvňovaný tým pracovným a naopak.
Postavy sú také ako seriál. Vtipné, vážne, zaujímavé. Najme Jane (Deb). Spočiatku som s jej postavou trochu zápasila, tak ako zápasila Deb v tele Jane. Ale postupne si ma získala a ja som jej všetko priala. Síce sa občas správala prehnane „modelkovsky“ ale aj napriek tomu bola zlatíčkom a sympatickou ženou. Ako raz zaznelo počas seriálu, bola baculkou s dušou modelky a tak jej to svedčalo. Brooke Elliott Jane/Deb zahrla dokonale. Vystihla obe ženy v sebe. Od utiahnutej právničky sa z nej stala vtipná, milá, silná a chytrá žena.
Komu som však nedokázala prísť na chuť ani na moment, bol milý Grayson. Ako právnik bol dobrý ale inač hádzal buď smutné/zamilované/ ublížené pohľady nonstop. Medzi ním a Jane možno bola chémia, ale len malinká. Mne tí dvaja k sebe hold nešli, vyzeralo to akoby išlo o pravú a osudovú lásku medzi Deb (v tele Jane) a Graysonom a nie lásku medzi Jane a Graysonom. Ale práva a osudová láska prekoná všetko a aj zámenu tiel (dokonca aj dve) a o tom, to malo byť.
Všetky postavy počas 6 sérii prešli určitým vývojom a zmenou. Všetko čo sa udialo ich ovplyvnilo a zmenilo. Najviac mi ta zmena okrem Jane prešla viditeľná na Kim- z drsnej a nekompromisnej právničky sa stala matka a žena, ktorá je ako iné (a tak ako som ju na začiatku nemala rada, na konci patrila medzi moje obľúbené postavy).
Dôležitú úlohu v živote Jane zohrávali aj jej anjeli strážni. A najväčšiu zohral ten prvý. Fred. Ten mal z nich troch aj najväčší priestor v seriály a najviac asi ovplyvnil dej a snažil sa Jane/Deb usmerňovať. Paul a Luke pôsobili akoby na okrasu, šak nech si Jane robí čo chce, mi ju len sem tam varujeme, že sa to nesmie.
Ako som už písala seriál si držal po celý čas určitý štandard a miešal v sebe viacero žánrov cez sci-fi, právnickú drámu či romantiku. No postupne začal pôsobiť umelo naťahovane a absurdne. A to bolo vidieť najme v poslednej sérií. Dokopy sa dali postavy, ktoré spolu pôsobili zvláštne a k sebe vôbec nešli a bodku tomu nasadili posledné štyri časti, ktoré spravili so seriálu úplnú frašku. Na tom čo sa stalo behom 5 sérií akoby nezáležalo. Kľudne sa to mohlo preškrtať, skrátiť a finále by stále vyzeralo rovnako. Bolo síce pekné a pozitívne, no určite by sa to dalo spraviť aj inak keby tvorcovia necítili potrebu pridávať zbytočné zvraty a drámu na poslednú chvíľu. Seriál mám rada, ale finále ma sklamalo.
Drop dad diva je milým a zábavným seriálom, pri ktorom sa dá odýchnúť ale aj zabaviť. Námet môže vyzerať na prvý pohľad šialene ale keď mu dáte šancu, určite si vás získa.
50 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé
Fight of extinction
Či už seriály alebo filmy s mimozemšťanmi, obsadením Zeme a bojom o život neboli nikdy pre mňa. No aj napriek tom som sa rozhodla FS vyskúšať a pristupovala som k nemu opatrne, bez nejakých veľkých očakávaní. A môžem povedať, že som bola milo prekvapená a FS ma získal hneď po pár minútach.
Námet FS neprináša nič nového či dávno nevideného. Veď obsadenie Zeme mimozemskými civilizáciami sa na obrazovkách v rôznych spracovaniach (boj, snaha o spolužitie) objavuje už odjakživa. Asi ústredným a najväčším motívom FS je boj o vlastnú existenciu a záchranu, o prežitie a zachovanie si aspoň kúska dôstojnosti, keď svet okolo nás sa zmenil a návrat ku starému životu už nebude tak ľahký. Príbeh síce môže pôsobiť ako klišé, no aj napriek tomu jeho spracovanie je dobré a v konečnom dôsledku vyznieva zaujímavo. Všetko na seba nadväzuje, nič sa nedeje zbytočne a udalosti sa navzájom ovplyvňujú. Konečne to nie je snaha o vzájomné spolužitie a spolupatričnosť, ale čistý boj o holý život. Na FS sa pozerá dobre aj po stránke vizuálnej, mimozemšťania vyzerajú tak ako majú vyzerať. Žiadna rasa podobná tej ľudskej, žiadne preplácane masky, ale slizké príšery.
FS postupne dávkuje tú správnu, kde nič nie je ružové či ľahké a človeka neustále drží v napätí čo bude ďalej. Už od začiatku v sebe mieša viacero žánrov. Je zmiešaním postapo atmosféry, napätia, drámy, rodinných problémov a množstva ďalších vecí. A toto všetko sa mu darí udržať v zmesi, ktorá svojím spôsobom dáva zmysel (akcia vyžaduje reakciu) a nič nepôsobí prehnane umelo či nasilu vtlačené do deja. Celá táto zmes pôsobí teda vyrovnane a nehrozí tak sústredenie sa len na jeden aspekt, jeden žáner. Vždy je to spojenie toho všetkého pričom udalosti v jednom podmieňujú udalosti v tom druhom. Teda aspoň prvé tri série tomu tak je. Prvé tri série to je čistý boj o vlastnú existenciu, záchranu či prežitie a to je popretkávane primeranou dávkou rodinnej drámy, problémov. No v tej štvrtej akoby zrazu všetok ten boj ostal stáť v pozadí a musel urobiť miesto rodinným problémom či morálnym bojom, ktoré akoby prevládli (aj keď ten rodinný trojuholník bol už moc). Postavy sú roztrúsene kade tade a všetko sa sústreďuje na hľadanie cesty k sebe. A až potom keď sú všetci zase pokope, si FS spomenie na svoje predchádzajúce série a zase je tu ten starý dobrý boj o prežitie.
Postavy sú vybrané a napísané dobre. Od každého charakteru tu máme nejakú. Ich správanie síce občas pôsobí nelogicky, ale vo veľkej miere je prispôsobené udalostiam, tomu čo sa deje. Jednotlivé postavy počas sérií prechádzajú vývojom, sú ovplyvňované tým čo sa deje. Nik nie je taký istý ako bol na začiatku. Niektoré z nich majú akoby neobmedzený počet životov (zo všetkého sa vždy dostanú, iné zase v seriáli dlho nepobudnú (len odohrajú svoju úlohu). Herci sú na svoje postavy vybrané dobre a každý z nich hrá ako najviac môže a vie (aj keď napr. taká Karen prehráva ako len môže- tej tvári sa proste tá zápornosť nedá veriť). Ich postavy sa dajú sa rozdeliť na tie, ktoré si vás rýchlo a ľahko získajú (niektoré aj napriek svojmu charakteru) a na tie, pri ktorých si budete priať nech isť stretne „čo najmilší“ osud.
5.séria:
Po štvrtej sérii, ktorá bola mierne "rodinkovská" sa seriál akoby vrátil k svojím starým koreňom a viac sa podobal na prvé série. Zase tu bol ten boj o prežitie, no teraz sa k nemu pridali na záverečný boj (konečnú výhru či prehru). Finále bolo svojím spôsobom uspokojivé a dôstojné. Dá sa povedať, že seriál odišiel na svojom vrchole. Aj keď táto séria znamenala zlepšenie oproti ten predchádzajúcej, ani ona sa nevyhla pár chybám. Záverečný a najdôležitejší boj bol prakticky zhrnutý asi do 5 min, na to koľko príprav mu predchádzalo.
FS síce nie je ničím novým medzi seriálmi, ale svojím spôsobom je zaujímavým počinom, ktorému treba dať šancu. Nie je to len rodinná dráma (aj keď sa tak môže zdať), ale je takou zmeskou všetkého.
(určite zaujalo viacej ako Defiance)
50 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 10 lidí
All´s fair in love and cold war
Doba, ktorá nebola ľahká. Ktokoľvek mohol byť špiónom a tváriť sa pri tom ako priateľ. Čokoľvek aj len najmenšie nedorozumenie mohlo vyústiť do niečo väčšieho a nebezpečného. Pohľadov na špionážnu tematiku je veľa, veď každá strana má čo povedať. A vždy je to boj dobrých proti zlým.
Seriál je zasadený do prostredia kedy si ozaj nik nemohol byť istý ničím a nikým. Nepriateľ sa môže tajne skrývať medzi vami a tváriť sa ako váš priateľ. A v tom tkvie jeden z úspechov seriálu. Prostredie je autentické a atmosféra tej doby dýcha z každého okamihu. To neustále napätie, neistota, strach sú stále prítomne a ani na okamih hlavným hrdinom nedá vydýchnuť. Keďže sme v časoch studenej vojny, nedajú sa čakať žiadne vyšperkované a dokonale technické záležitosti, ale všetko je prispôsobene dobe a to tomu dodáva na autentickosti. Všetko je ešte len vo vývoji, v tajnom predbiehaní sa o to kto je lepší, aj menší krok vedľa môže znamenať veľa.
Zápletka je ozajstná, uveriteľná, veď prečo by nemohli byť naši priatelia našimi nepriateľmi a tajne proti našej krajine spriadať plány. The Americans neukazuje špiónov ako špiónov, ale aj ako normálnych ľudí. Ľudí, ktorí sa snažia oddeliť život osobný od života pracovného. Snažia sa skĺbiť dva životy, čo nie vždy ide ľahko a vždy si to nájde nejaký dopad. Nič nie je zbytočne naťahované alebo urýchľované. Seriál sa nikam zbytočne neženie. Tempu rozprávania príbehu je prispôsobená aj celková atmosféra, ktorá to všetko krásne dokresľuje.
Ani jedna zo strán nie je vykreslená ako čisto zlá či dobrá. Nič nie je čiernobiele. Hlavný postavám nejde nefandiť (tajne si želáte nech dostanú tých Američanov). Nie sú len špiónmi, sú hlavne normálnymi ľuďmi. Keri a Matthew sú spolu perfektne zohraní a po celý čas predvádzajú herecký koncert. Síce ich postavy sú spolu 20 rokov (ak sa nemýlim), ale nebolo to dobrovoľne, stále si hľadajú k sebe cestu či už ako partneri alebo manželia. Ostatné postavy za nimi však nezaostávajú a každá z nich má svoje miesto v celej hre, príbehu.
The Americans stoja určite za zhliadnutie, či je to kvôli príbehu, atmosfére alebo hereckým výkonom. Človek neoľutuje a ja sa už teraz teším na ďalšiu sériu.
67 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 3 lidé
Two worlds, two lifes, one hope
Od CW sa nedá toho mnoho čakať (skoro nikdy). Takmer vždy ide o seriály, ktoré majú síce zaujímavú myšlienky, ale skoro vždy skĺznu do prehnane romantickej roviny. Česť výnimkám. Star-crossed k ním žiaľ nepatrí.
Star-crossed ponúklo zaujímavý námet spolužiatia dvoch rás, ktoré nie je vždy ružové a konfliktov je neúrekom (veď akoby to bolo keby sa hneď od začiatku mali všetci radi). No postupne po pár častiach to skĺzne to toho sladkého pátosu, príbehu dvoch rozličných ľudí (rás), ktorí o svoje šťastie musia bojovať a pritom ešte (aby sa náhodou nenudili) bojovať aj o záchranu sveta, ľudstva. Jednoducho taká „epická lovestory“, so všetkým čo k nej patrí. Jednou z myšlienok/ námetov bolo zaradenie inej rasy medzi tú ľudskú. Najme tzv. Atriánskej sedmičky“, no seriál sa točil žiaľ asi len okolo štyroch ľudí. A tí ostatní čo? Tí nemali žiadne problémy sa zaradiť? Aby som Star-crossed len nekrivdila, romantická linka je doplnená aj tú tak trochu vážnejšiu, ktorá sa však odohráva v pozadí toho všetkého, nijak výrazne nevystupuje do popredia. Možno až v neskorších častiach keď sa seriál rozbehne a ona sa stane výraznejšou. No stále je tu ten pocit akoby musela neustále ustupovať príbehu „Romea a Júlie“ teda „Emery a Romana“.
Emery a Roman, pár, ktorý bol stíhaný všetkých osudom, predsudkami spoločnosti, bojom o svoje šťastie. Nieže by im to spolu nesvedčalo. Áno boli spolu zlatí, ale akosi som medzi nimi nedokázala vidieť nejakú tú veľkú iskru a osudom stíhaných milencov. Skôr ako im som fandila iným párom, ako boli Drake a Taylor. Herci neboli vybraní zle, len ako inak to bola prehliadka krásnych a dokonalých tvári.
Potenciál seriál mal, aj keď námet nepredstavoval nič čo by tu už niekedy nebolo. Len by stačilo trochu ubrať tej prehnanej romantiky a pridať trochu drámy. Viacej sa sústrediť na predsudky, ktoré spôsobovalo spolužitie dvoch odlišných rás či práve na rozdiely a kontrast medzi nimi. Len keby to všetko nedorazila tá všemocná romantika či klišé v podobe stále rovnakých problémov tínedžerov. Koniec viac otvorený asi nemohol byť. Ak sa uzavreli dve- tri veci, tak je veľa. Zvyšok ostal otvorený jak čierna diera. A aby toho nebol málo zopár veci ostalo nevyriešených (napr. stále spomínali zem, kde môžu žiť bez predsudkov a byť šťastný. Cesta do nej mala byť ťažká, ale za časť ju našli a tam to aj skončilo).
Star-crossed nie je nič svetoborného či výnimočného. Ako taká rýchla oddychovka je vhodným seriálom, len od toho netreba nič čakať.
88 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí
How far would you go to protect the ones you love...........
Crisis mal zaujímavý námet a aj potenciál. Čo všetko ste ochotný spraviť, kam až zájdete len preto aby ste ochránili svojich blízkych. Námet, z ktorého sa dá čerpať neskutočné množstvo potenciálu a ktorý ponúka veľa miesta na posúvanie vlastných hraníc.
Crisis ponúkol zaujímavý príbeh, ako som už spomínala. Na začiatku sa mi podarilo chytiť celkom dobré tempo, ani moc pomalé ale ani prirýchle. Spočiatku sa ho aj držal na plno a ťahal z námetu čo mohol, dokonca aj pridal primeranú dávku akcie. Len potom sa do toho snažil pridať prílišné množstvo vecí, záležitostí či zvratov, ktoré to len zbytočne komplikovali. Stačilo by len trošku pritvrdiť v hrozbách, pridať trochu viac bezmocnosti postáv a bola by možno o niečo temnejšia atmosféra. Počiatočná fráza „Čo ste ochotní spraviť pre svoje deti?“ sa po pár častiach (kedy sa takmer každú jednu časť opakuje) zovšednie a nijaké prekvapenie vo vývoji deja nehrozí- stále len telefonát a plnenie požiadaviek neustále dookola. Nie žeby to dej nijak neposúvalo, vždy sa podarilo čo to odkryť z hlavnej zápletky, teórie. No možno by to išlo aj inak ako neustálymi telefonátmi a hlavná zápletka tak ostane pod nimi „pochovaná“.
Postavy. Menší kameň úrazu a to najme v tom, že ich bolo priveľa. Každú časť sa pridali k týmu hlavných postáv ďalšie a ďalšie. Však čo mať ich zopár nestačí a treba ich mať čo najviac. Z postáv ani jedna nijak nevyniká a ľahko vám splynú dokopy, ak si vás nejaká získa bude zázrak a polovica deciek vám svojím správaním pôjde na nervy.
Crisis od začiatku pôsobil aj napriek prekombinovateľnosti pôsobil uzavretým dojmom, čo potvrdil aj závere. Veci sa viac menej uzavreli, otázky zodpovedali a tí zlí boli pochytaní. Suma summárum Crisis nie je zlým seriálom, len je takým sivým priemerom. Zaujme, ale druhá séria vám chýbať asi nebude.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 5 lidí
Surgeon. Mom. Assasin?
Hostages v sebe mieša veci obyčajné, rutinné, videné už niekde inde. Mieša v sebe akoby viacero žánrov- sem tam nejaká tá politika, pridajme rôzne zákulisné intrigy a zvraty, ešte trochu akcie či napätia a aby sa nepovedalo tak aj „bežné“ rodinné problémy (neverný manžel, tehotná dcéra). No aj napriek tomu dokáže z toho vytvoriť zaujímavý a tak trochu aj kvalitný príbeh.
Dej nie je nijak zložitý či zamotaný. Od začiatku ide jasným tempom a smerom. Sem tam prihodí nejaký zvrat (ktorých nie je málo). Teda aspoň spočiatku. Neskôr sa začalo objavovať až priveľké množstvo zvratom, ktoré seriál za každým otočili iným smerom a o niečo viacej zamotali či trochu natiahli. No aj tak sa Hostages podarilo z toho ako tak vykorčuľovať a vytvoriť zaujímavý príbeh, ktorý síce mohol pôsobiť na prvý pohľad fádne, no pod povrchom až takým nebol a niečo v ňom bolo. Vražda prezidenta? A prečo? Odpoveď mohla spočiatku pripadať obyčajne až možno trochu sentimentálne, no pravda bola inde a poskytovala mnoho odpovedí. Každý mal svoj dôvod prečo konal tak ako konal, čo vytvorilo mozaiku a na príbeh sa tak dalo nazerať z viacerých uhlov. Nič nemusí byť také aké sa môže na prvý pohľad zdať a záporakmi nemusia byť tí čo tak pôsobia.
Herci sú vybraný dobre, najme Toni Collette a Dylan McDermott. Tí dvaja po celý čas dokazujú, že vedia hrať a predvádzajú tak dokonalú hru postav. Ostatné postavy? No, ok. Neurazili, ale ani nijak nenadchli. Najme postava manžela, ktorý od začiatku do konca pôsobil ako figúrka, ktorá na jednej strane potrebuje postrčiť a na druhej strane sa jej nepáči, keď ju nútia niečo robiť.
Hostages od začiatku pôsobí ako jednoliaty a uzavretý príbeh. Síce si pár krát odbočíme kým dôjdeme do konca, no to nemení nič na tom, že príbeh bol odkrývaný postupne až vyvrcholil vo finále. To by sa dalo považovať aj za uzavreté, dostali sme odpovede na všetky otázky a nič tak nezostalo nezodpovedané či nevyriešené. Hostages sú zaujímavým dielom, ktoré určite neurazí a ako taká oddychovka stojí za pozretie.
50 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 2 lidé