Kahlan
| Jméno | — | |
| Věk | 34 let | |
| Bydliště | — | |
| — | ||
| — | ||
| — | ||
| Poznámka | — |
Different is dangerous
Superhrdinovia vždy a všade. Čo by sme bez nich robili? Tak našťastie na túto otázku si nemusíme tak skoro asi odpovedať, pretože je to téma, ktorá je takou pomyselnou bezodnou studnicou, z ktorej sa dá neustále čerpať. Stačí si z nej vybrať to správne, upraviť si to podľa vlastného zámeru a voila superhrdinovia sú zase medzi nami. O niečo podobného sa pokúsili aj TTP, ktorým sa to čiastočnej aj vydarilo, len potrebovali šancu aby sa mohli ukázať.
Hrdinovia, ktorí žijú medzi nami. Ale ľahké to nemajú, musia sa neustále skrývať a bojovať o prežitie, pretože ich druh je predsa niečo zlé a stále po nich ide niekto, kto ich chce chytiť a zničiť. Dve strany vedúce proti sebe tajnú vojnu, pričom bežný smrteľníci o nich ani nevedia. Nič nového, nič už dávno nevideného. Preto je v tomto smere prísť s niečím novým a aspoň trochu originálnym ťažké. TTP sa to možno aj podarilo, len to chcelo trochu pomalší rozbeh (najme prvých pár častí), kedy nebolo jasné, ktorým smerom sa to bude všetko uberať. Po tomto pomalšom rozbehu, kedy si TTP ujasnili medzi sebou a v sebe pár vecí, mohol nastať ten správny smer seriálu. Smeru, ktorý nasadil to správne tempo s množstvom zvratom, odhalení a menenia strán či zámerov. Až si nemohol byť človek istý, tým kto stojí na čej strane a čo vlastne zamýšľa či sleduje svojím konaním.
Po celý čas sme mali možnosť sledovať dianie na oboch stranách. Na tej dobrej (skrývajúcej sa v podzemí) a na tej zlej (čo sa neskrývala a ukazovala sa na verejnosti). Obe strany mali niečo do seba, aj keď musím priznať, že ma viacej bavilo dianie v tej zlej strane. Tam sa neustále niečo dialo, stále po niekom išli -aj keď tu sa ovplyvňovali s dianím v tej dobrej, bo každá chcela to niečo/ niekoho získať pre seba. Zatiaľ čo sa dobrá sa neustále akoby sústreďovala na rodinné problémy, vzťahy (ktorých nebolo málo a zamotané najviac ako sa dali) a s nimi spojené drámy každého typu.
Postavy a ich herci neboli vybrané zle. Každá z nich mala niečo do seba. Niektoré z nich si vás získali viacej a iné menej. Robbie Amell dokazuje, že vie hrať, len na svojho bratranca sa ešte trochu nechytá a chce to čas. Postava Stepheana nebola zlá, počas série si prešla aj určitým vývojom, len jeho postava nijak nevynikala medzi tými ostatnými. Najotravnejšia a najzbytočnejšia bola postava Cary a najme jej predstaviteľky Payton List. Niežeby to bola zlá herečka, len postavu tej nebojácnej, neohrozenej vodkyne, bojovkyne či ženy, o ktorú majú záujem až dvaja hrdinovia, jej bolo ťažké veriť. Jej správanie boli silené až prehnané. Postavy si boli viac menej rovnocenné a postupne vám začali prirastať k srdcu (teda až na tú jednu). Našla sa však aj taká čo nad nimi všetkými vynikala a tou bol Jedekiah. Mark Pellegrino, sa pre úlohy záporákov asi narodil. Má v sebe obrovskú charizmu a niečo, čím dokáže každého opantať až vám bude jedno na čej strane stojí a čo robí.
TTP mal v sebe potenciál a námet, ktorý dokázal využiť. Len na to aby to dokázal muselo prejsť pár častí. Ale aspoň to všetko doviedol do úspešného konca. V poslednej časti sa všetko pekne krásne uzavrelo, každý dostal svoj koniec. Teda aspoň niektorí. Zároveň bolo ponúknutých aj zopár potenciálnych dvierok, pre ďalšiu sériu, ktorú však TTP nedostali. Aj keď sa na prvé prečítanie TTP môže javiť ako seriál s tuctovým námetom, šancu mu treba dať. Stačí zvládnuť prvých pár častí a potom to ide samo.
67 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 3 lidé
New Earth, new rules
Nájsť v dnešnej dobe, medzi tými všetkými kriminálkami, romantickými vecami a neviem čím, dobré a kvalitné sci- fi je ťažké. Preto som k Defiance pristupovala opatrne. Defiance je seriálom, ktorý je sci-fi ale ním aj nie je. Je to tak trochu zmätené.
Po dokonalom pilote, ktorý nalákal a oslovil vo všetkých smeroch, prišlo skoré a ťažké vytriezvenie. Defiance chce v sebe skĺbiť viacero žánrov. V Defiance máme všetko, čo by sme chceli aj nechceli. Máme mu prvky sci-fi, krimi, rôznych zápletok, trochu tej akcie, ale aj romantiky a netreba zabudnúť ani na rodinné problémy. A to je asi najväčším problémov. Dej sa sústreďoval až na príliš veľa postáv a zápletok. Čo by nemuselo byť na jednej strane zlé, no ak nie pozornosť rozdelená viac menej rovnomerne, na niektoré sa po jednej časti zabudne a objavia sa keď už spomienky na ne sú pokryté hrubou vrstvou prachu, tak vtedy je to veľký problém. Dejových liniek bolo totižto rozohraných až priveľa a nie všetky dostávali rovnaký priestor. Stačilo by niektoré ubrať (Alak+Christie), niektoré viacej rozvinúť a voila bol by to ten správne vyvážený mix všetkého. Prepojenosť medzi jednotlivými časťami tu síce bola, no nebola nijak výrazná či dôležitá, taká čo by všetkému dávala zmysel. Objavila sa sem tam, akoby si plynula popri tom množstve zápletok čo sa odohrávali a pôsobila tak obyčajne. Až v posledných častiach sa vždy všetko vyseparovalo a ona dostala najväčší priestor.
Po vizuálnej stránke seriál nepôsobil zle, no určite je čo vylepšovať. Proti sebe stáli interiéry či exteriéri, z ktorými s tvorcovia vyhrali a potom postavy, ktorých bolo mnoho a mali vytvárať zmes rôznych rás a druhov, no priestor dostávali len dve- tri z nich. Pozornosť bola venovaná najme rôznym technológiám a efektom, no na tie najmenšie a najjednoduchšie veci sa zabudlo.
Postavy. Problém alebo nie? Odpoveď na túto otázku je ťažká. Herci neboli vybraný zle, len postavy boli napísané zle. Len málo z nich som si obľúbila, zvyšok mi bol ukradnutý, aj keby robil neviem čo. . Niektoré z postáv vynikali nad ostatnými a svoje miesto v seriáli si zaslúžili (Nolan, Stahma...) a iné by ani nejako moc nechýbali (Christie, Alak).
Defiance mal obrovský potenciál a skvelý námet, stačilo len vedieť vytiahnuť z neho to pravé, správne to namixovať a bolo by tu sci-fi, ktoré stojí zato. Takto svojho potenciálu využilo len čiastočne a zvyšok zbytočne zahodilo a premrhalo. Defiance nie je ničím výnimočným, niečím čo by si človeku utkvelo v pamäti. Skôr je jednoduchým, priemerným dielom.
86 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 7 lidí
The monster is within
Hemlock Grove prichádza s upírmi a vklkodlakmi, ktorý nie sú žiadnymi milými postavami s prehnane ochranárskymi pudmi a ktoré by za žiadnu cenu nikomu neskrivili vlások na hlave. HG je zvláštnym dielom, ktoré chce v sebe skĺbiť mnoho vecí a ukázať tak ohavnosť ľudí, ich činov či ochoty prekročiť všetky hranice aby dosiahli svojho a ochránili vlastné záujmy. A navrátiť tak monštrám ich pravú podobu.
Námet seriálu nie je zlý.HG ponúka príbeh vraždy, plný záhad, desivých oblúd, mrazivej atmosféry a to všetko zasadené do mestečka, v ktorom by človek teda nechcel bývať. No niekde v tejto kope je menší háčik. Háčik, ktorý pravdepodobne tkvie v tom všetkom. HG sa snaží v sebe kombinovať moc vecí. V konečnom dôsledku sa mu to síce darí, no pracovný proces občas zadrháva. Nad žánrom seriálu netreba radšej nijak moc premýšľať. Netreba hádať či chce byť niečím mysterióznym, horovým či detektívkou. On chce byť totižto všetkým a ničím. Chce byť niečím originálnym, zvláštnym a tajomným. HG je zvláštnym seriálom, ktorý v sebe mieša mnoho žánrov, zápletok, dejových liniek. Hlavná zápletka je vymyslená zaujímavo a zvláštne. Vymyslená tak aby spočiatku nebolo ani jasné o čo sa jedná a až po pomalšom rozbehu a rozohraní množstva dejových liniek, ktoré sa zdajú zbytočné nastane moment, ktorý to všetko zmení, zrazu sa všetko vyjasní a začne dávať zmysel. Čo mi možno ale vadilo, bolo občasné prílišne tlačenie na pílu pri niektorých scénach, akoby sa scenáristi snažili z toho všetkého všadeprítomného hnusu vytlačiť čo najviac až zabudli, že menej je niekedy viac. S efektmi sa však vyhrali naozaj dobre, len občas mohli ubrať z toho veľkého množstva krvi a nechutností.
HG nie je seriálom, ktorý by ukazoval postavy v dobrom svetle, ako sa snažia pomáhať a chrániť druhých. Ukazuje ich takých aký sú. Monštrami/ ľuďmi hnanými vlastnými sebeckými potrebami, snahou chrániť len a len seba a nebrať pritom ohľad na nič a na nikoho. Herci sa svojich postav zhostili ozaj dobre. Bill Skasgard dokazuje, že je tiež dobrým hercom ako jeho bratia a že sa za neho nemusia hanbiť. Na jeho postave Romana bola vidieť tá vnútorná rozpoltenosť, kedy bojoval proti svoju pravému ja, snažil sa ho potlačiť, no na konci ho prijal. Ostatné postavy boli viac menej sympatické a nijak človeku nevadili. Jediná, ktorá tam ozaj nemusela byť a bola z nich všetkých najviac zbytočná bola milá Olívia. Tej nevadilo ťahať za všetky nitky, ovplyvňovať každého a všetko len aby dosiahla svojich cieľov. Neváhala pri tom obetovať ani vlastnú rodinu.
Seriál v konečnom dôsledku nie je zlým dielom, len pôsobí zvláštne a trochu zmätene. Aspoň spočiatku, potom si však na tú zvláštnu zmes dokážete zvyknúť. Po pomalom rozjazde seriál naberie tempo, ktoré si snaží udržať až do konca a čo sa mu darí. Seriál treba skúsiť, dať mu šancu aj keď si nemusí získať všetkých. Aj keď sa to nemusí zdať predsa len má v sebe to niečo, čo z neho robí zaujímavý seriál, ktorý možno vyniká ale možno je aj priemerným dielom.
80 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 5 lidí
What if your future was the past
Outlander ďalšia z knižných adaptácií tohto leta. Ďalšia novinka, na ktorú sa pravdepodobne kládli veľké očakávania. Očakávania, ktoré sa jej podarilo aj naplniť. Seriály zasadené do historického prostredia sú pre mňa tým pravým a veľmi rada ich vyhľadávam. Preto keď som sa dozvedela, že má byť spracovaná pre mňa žiaľ neznáma knižná predloha, začala som sa tešiť. A bolo sa teda na čo tešiť. Čo mohlo spočiatku vyzerať niektorým ako presladená romanca, bolo príbehom síce možno romantickým, no bolo v ňom aj niečo viacej.
Seriál v sebe priniesol mnoho skvelých a krásnych vecí. Od námetu a príbehu, ktorý sa mohol zdať byť obyčajným a jednoduchým, cez nádherné prostredie Škótska a atmosféru až po postavy, ktoré nejde nemať rado. Ako som už spomenula námet sa mohol zdať byť čistou a presladenou romantikou, no nebolo to po celý čas tak. Áno bola tú prítomna romantická linka, ktorá viac menej tvorila ústrednú líniu príbehu, no nebola jedinou dejovou linkou. Keďže bol seriál zasadený do dvoch období, obdobia 2 svetovej vojny a obdobia vojny Škótska o nezávislosť, bola prítomná aj historická linka a na pozadí príbehu lásky, sa odohrávali aj podstatné historické udalosti pre danú dobu. A aby toho nebolo málo objavila sa aj linka cestovania v čase, ktorá bola zasadená do príbehu prirodzene a nenútené. Veci a jednotlivé udalosti na seba na nadväzovali, súviseli spolu a minulosť s prítomnosťou sa navzájom ovplyvňovali. Dej plynul prirodzene a nič nepôsobilo umelo naťahovane.
Seriál sa vydaril po všetkých stránkach. Mal v sebe tú správnu atmosféru, ktorú si seriál tohto charakteru vyžaduje. Všetko to umocňovali zábery na krajinu Škótska, ktoré pôsobili zároveň drsne a v človeku vzbudzovali akúsi bázeň a pokoru pred tým všetkým. Všetko to bezchybne podkreslovala hudba, ktorá bola správne vybraná pre ten ktorý moment.
Herci boli vybrané na svoje postavy najlepšie ako sa dalo. Sam a Caitriona akoby boli čakali na postavy Jamieho a Claire. Akoby tie postavy boli nimi a oni tými postavami. Medzi nimi bola neuveriteľná chémia a oboch to k sebe tiahlo. Claire nebola tým typom naivnej postavy, ktorá by nemala vlastný názor a potreboval by vodiť z ručičku. Aj keď by možno nejaká iná na jej mieste podľahla panike a pobehovala by so strachom v očiach, Claire bola pravým opakom prototypu naivnej postavy. Možno trochu podľahla panike, no nedovolila aby ju premohla a snažila sa pôsobiť vyrovnane. Sam Heugan v role Jamieho, k nej prirodzene sadol. Ženskú časť publika si milý chlapec získa ľahko a rýchlo, stačí len aby povedal len jedno slovo, viacej netreba.
Aj keď práve oni dvaja tvoria ústrednú dvojicu, ostatné postavy nestoja v ich tieni a tiež rozohrávajú svoj príbeh naplno. Žiadna z postáv nie je ukrátená o priestor, v ktorom by sa mohla rozvíjať.
Tempo rozprávania príbehu nie je rýchle, no ani priveľmi pomalé. Všetko má svoj čas a miesto. Outlander je tou správnou kombináciou romantiky, krásneho prostredia, skvelej hudby, správnej atmosféry a mnohých ďalších vecí. Je sviežim dielom, ktoré prinesie niečo nové a čerstvé a po celý čas pôsobí ako hotový balzam na dušu.
86 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 14 lidí
He is here
Osobne sa radím k fanúšikom knižnej predlohy. Preto keď som zistila, že sa táto séria dočká seriálového spracovania ma to potešilo. Samozrejme, že tu boli obavy na koľko sa to vydarí a či to bude to pravé orechové ako sú knihy. Moje obavy sa vytratili hneď na začiatku a seriál si ma získal rovnako ako knihy.
V čase keď sa na nás valia upíry z každej strany je ťažké prísť s niečím novým a pomerne originálnym. No The Strain sa to podarilo. Podarilo sa im prísť s upírmi, ktorí si nechodia len tak po slnku alebo sa neligocú. Upírmi, ktorých by človek stretnúť v tmavej uličke nechcel a ktorí ozaj naháňajú strach. Seriál sa od knižnej predlohy moc neodlišoval, viac menej sa jej držal. No objavilo sa aj zopár rozdielov, ktoré neboli nijak výrazne a ktoré si ani nevšimnete ak nie ste znalcami predlohy. Možno sa mohlo spočiatku zdať, že bude Strain tak trochu hrať aj na rodinnú nôtu, no všetko čo sa v seriály odohráva má svoj dôvod a opodstatnenie. Svetlých momentov v živote postáv je málo a na lepšie časy im tak skoro ani nesvitne.
Seriál si od začiatku do konca drží svoje tempo, ktoré sa mu podarilo nasadiť už v pilotnej časti. Žihadlá majú rýchly spád, na nič sa nečaká a všetko ubieha rýchlo, udalosti sa odohrávajú jedna za druhou. A aj zdanlivo banálne veci môžu spolu na konci súvisieť. Postupne veci sa na seba nabaľujú a nadväzujú. Dej postupom času graduje až na konci dôjde k stretu všetkého.
The Strain sú kvalitne spracované či už po obsahovej alebo vizuálnej stránke. Od začiatku je jasné, že efekty nemajú slúžiť len na okrasu, ale že sú tam na to aby vyvolali tú správnu atmosféru. Atmosféru, ktorá je pochmúrna už od začiatku. Jedinou vecou, ktorá by sa Strain dala vytknúť bolo stvárnenie Mastera, ktorý moc nevyzeral ako najväčšie zlo, ale skôr ako veľký a prerastený škrátek.
Herecké obsadenie bolo vybrané naozaj dobre. Každý z hercov sa na svoju postavu hodil a stvárnil ju najlepšie ako vedel. Ani jedna z postáv nepôsobila plocho či nevýrazne. Každá z nich prešla od začiatku určitým osobným vývojom a udalosti, ku ktorým došlo ich tak či onak poznamenali. Keď sa najprv ohlásilo, že Setrakaina bude hrať John Hurt, tak som sa tešila. Len potom došlo k zmene a nahradil ho David Bradley. Čoho som sa spočiatku bála, no už po pár minútach si ma získal a bol tým pravým pre rolu Setrakaina. Jeho postava bola často krát tým najdrsnejším a najsilnejším článkom skupiny.
Suma sumárum The Strain sa určite vydarilo. Podarilo sa im priniesť nový pohľad na bytosti noci. So spracovaním môžu byť spokojní aj fanúšikovia predlohy. Prvá séria by sa dala považovať za akoby úvodnú kapitolu boja ľudstva o vlastnú záchranu a prežitie. Aj keď sa môže zdať, že by príbeh mohol byť uzavretý a nová séria by nemusela priniesť nič nového, opak je pravdou. Vďaka knižnej predlohe je aj naďalej z čoho čerpať a príbeh sa má tak kam ďalej posunúť.
88 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí
Whe the hunter becomes the hunted
Kriminálnych seriálov vzniká stále veľa. Niektoré z nich dokážu priniesť niečo nové, zaujať a vystúpiť tak z tieňa tých ostatných. The Fall je tým prípadom kedy sa to podarilo.
The Fall je psychologickou hrou na mačku a myš. Síce je nám hneď od začiatku jasné kto je v tejto hre mačka a kto myš, ale je to naozaj tak? Nie je to naopak alebo úplne inak? Už od prvých minút sme vtiahnutý to tohto príbehu, do tejto hry. Príbeh je od začiatku jasný a nehrozia žiadne zbytočné odbočky a vysvetľovania. V celej hre sa treba zorientovať rýchlo, na nič sa totižto nečaká a príbeh plynie plynulo a rýchlo hneď od začiatku. Môže sa zdať, že pôjde len o jednoduchý prípad vraždy, no za jednou z nich sa skrýva a odohráva aj ďalší príbeh (taká vedľajšia linka). Seriál pôsobí skôr chladnou, hypnotickou či ťaživou atmosférou, ktorá sa vám dostane pod kožu a ostane tam až do konca.
Postavy si vás ľahko získajú. Jamie Doran a Gillian Anderson podávajú rovnako skvelé výkony. Obaja si vás ľahko získajú a vy zrazu neviete ktorému z nich držať palce. Lovcovi či koristi. Ale kto je kým? Obidvaja spolu po celý čas hrajú dokonalú hru, v ktorej na vrch má raz jeden a raz druhý. Alebo možno ani jeden, záleží to od toho ako hrajú svoju hru. V Paulovi akoby bojujú dve časti, tá zlá a tá dobrá. Môžeme sledovať ten neustály boj kedy raz vyhráva jedna a potom zrazu ta druhá.
The Fall je tým seriálom, ktorý si treba pozrieť. Či už to má byť kvôli ťaživej až chladnej atmosfére, perfektne napísanému scenáru alebo skvelému hereckému duu a ich premyslenej hre je už na vás.
86 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 7 lidí
Blood is thicker
Musím sa na začiatok priznať, že o filme viem, že je a to je všetko. Takému typu filmov sa ja skôr vyhýbam a preto som do sledovania Bates motel pristupovala veľmi opatrne. No po pár častiach som zistila, že sa nebolo čoho báť a ja som príbeh mladého Normana sledovala s napätím a očakávaním do čoho to všetko vyústi.
Bates motel vyniká dokonalou atmosférou, ktorá je plná napätia, záhad, postupnej gradácie deja a odhalení. Nič nie je také ako sa môže zdať na začiatku a každý má svoje malé tajomstvo. BM sa v rozprávaní príbehu mladého Normana nikam neponáhľa a dej plynie skôr pomaly, čo skôr vyhovuje celkovej atmosfére a seriálu. Udalosti pôsobia spočiatku chaoticky a nesúvisle, no spojitosť medzi nimi je, len sa treba lepšie pozerať a človek ju nájde tam aj kde nehľadá. Seriál sa po celý čas akoby pohybuje v dvoch rovinách. V tej kriminálnej a v tej psychologickej. Obidve roviny tvoria podstatnú časť seriálu, navzájom súvisia. zmena v jednej z nich ovplyvní aj udalosti v tej druhej. Obidve sú rovnako výrazne a obe rovnako ovplyvňujú celkové udalosti .
Postupne sledujeme aj prerod Normana z milého, starostlivého a citlivého chlapca na niekoho úplne iného. Niekoho naproste psychicky chladného, nestabilného až chladného. Freddie podáva neskutočný výkon, z ktorého začnú až behať zimomriavky. Dokazuje, že už nie je tým sladkým Charliem, ktorý ide do továrne na čokoládu ale že sa v ňom skrýva aj druhá a nová stránka, ktorá je úplne iná. Rovnako skvelo mu sekunduje aj Vera Farmiga v role starostlivej matky, ktorá má silný vzťah k svojmu synovi a ktorý občas možno až prekračuje niektoré hranice.
Aj keď oni dvaja ako ústredná dvojica podávajú dokonalé výkony ani ostatné postavy za nimi nezaostávajú a nestoja v ich tieni. A to najme Max Thierot ako Dylan, ktorý si ide po celý čas svoje a sem tam si ukradne nejakú scénu pre seba. Tou druhou postavou je Emma, ktorá sa svojím charakterom medzi nimi určite ani na chvíľu nestratí.
Bates Motel sa určite oplatí zhliadnuť. Či už kvôli hereckým výkonom, správne dávkovanej atmosfére či zmyselnému pohrávaniu sa s napätím. Určite má toho ešte veľa ponúknuť. Človeka na začiatku chytí a drží ho až do konca.
88 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 8 lidí
The escape artist
Houdini. Meno, ktoré je každému známe. Niekto možno pozná príbeh skrývajúci sa za týmto menom lepšie, iný menej. No jedno je známe. Houdini bol slávnym a známym najme pre svoje úniky a ilúzie. Táto miniséria podáva pohľad na jeho život, na to čo ho poháňalo aby vo svojich trikoch zachádzal ďalej a ďalej.
Houdiniho sledujeme od jeho začiatkov, ktoré neboli ľahké. Cez definujúce momenty jeho kariéry až po jeho posledné chvíle. Houdini nevedel a ani nechcel žiť svoj život na poli, neustále cítil potrebu posúvať svoje hranice, porážať smrť až ho jeho ambície/ ego raz dostihli a zasiahli. Tempo rozpávania príbehu je svižné, udalosti plynú za sebou rýchlo no plynulo a prípadne naťahovanie niektorej z nich by minisérii mohlo aj uškodiť. Postupne sú nám odhaľované jednotlivé momenty života či kariéry, ktoré ho tak či onak ovplyvňovali. Tak ako miniséria, ktorá má dve časti by sa aj príbeh Harryho Houdiniho dal rozdeliť na dve časti. Na tú iluzionistickú, kedy mal neustálu potrebu prekonávať sa, kedy vo svojich trikoch nepoznal hraníc. A na tú špiristickú, kedy sa skôr sústredil na odhaľovanie týchto ľudí a ich praktík. Obidve časti navzájom súviseli a ovplyvňovali jeho život.
Herecké obsadenia bolo vybrané veľmi dobre. Adrianovi rola veľkého Houdiniho sadla a dokázal dokonalo stvárniť jeho osobnosť, ctižiadostivosť a sebavedomie, ktoré ho najprv vytiahli na výslnie ale potom z neho postupne aj zniesli. Ostatné postavy za ním nijak nezaostávajú, aj keď on je asi tým hlavným ťahúňom.
Houdini je vydarenou minisériou, ktorá dovolí nahliadnuť do života tohto iluzionistu. Podá príbeh jeho života a jemne odkryje tajomstvo jeho trikov (aj keď škoda toho o slonovi, ten by mohol byť ešte zaujímavým).
Ak tak či onak, všetci chceme uniknúť. No nikomu sa to ešte nepodarilo. Ešte nie. Pretože na konci už žiadny únik nie je.
100 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 6 lidí
An extraordinary girl.............about to change the world
Nadprirodzené schopnosti, telekinéza, čítanie myšlienok apod. To všetko v sebe skrýva potenciál, len to treba vedieť správne nakombinovať, tu pridať sympatického hrdinu/ hrdinku, tam vymyslieť nejakú dobrú dejovú linku a máme celkom zaujímavý seriál, ktorý sa možno od množstva jemu podobných bude niečím líšiť. Believe sa o to pokúsilo a žiaľ (nanešťastie?) pokus vyšiel len napoly.
Ako som už spomínala Believe mal zaujímavý nápad, plný potenciálu, stačilo len sa s ním trošku pohrať. Believe sa snažil, verte. Po rozpačitom pilote a rozpačitej prvej polovice série, ktorá pôsobila akoby sa seriál hľadal, sa našiel a začal smerovať ako tak správnym smerom. Počas prvých častí sa mohlo zdať, že pôsobia ako cez kopírak- Bo a Tate utekali, stretli niekoho, tomu bolo treba pomôcť a nasledoval šťastný koniec a útek na ďalšie miesto. Čo sa mohlo aj tak trochu zunovať. Popri tom sa mihli aj náznaky nejakej vedľajšej dejovej linky, ktorá nám odhaľovala čo to aj zo strany zlého nepriateľa, jeho zámery a pohnútky. No kým spočiatku tieto dve linky pôsobili akoby idú pomimo seba a ovplyvňujú sa len minimálne, v polovici akoby nastal zlom a oni sa začali navzájom prelínať a pôsobiť ako rovnocenné. No aj tak dokázal Believe z potenciálu, ktorý mal vyťažiť len malé percento.
Menší problém bol v postavám. Niežeby Bo a Tate nedokázali spolu fungovať a vychádzať. Fungovali a vychádzali, viac-menej. Spočiatku síce k sebe cestu hľadali, ale po odhalení jedného tajomstva to už išlo ľahšie. Len najväčší problém bol asi v milej Bo. Áno mala ťažký osud a schopnosti, ktoré sa učila postupne ovládať. No na 10 ročné dieťa pôsobila až moc vyzrelo, premúdrelo, rozmaznane. Každému musela pomôcť a keď náhodou nebolo po jej, tak sa zaťala alebo ušla a išla pomáhať sama. Ostatné postavy nijak veľmi nevynikali. Skôr pôsobili ako také krovie pre Bo, okolo ktorej sa všetko ale všetko točilo. Ani jedna z nich nebola nejako výrazná, zapamätateľná.
Keby seriál skončil 12 časťou, tak sa mu dostane celkom prijateľného, uzavretého a dôstojného konca. Čo bolo treba vyriešiť a uzavrieť, sa vyriešilo a uzavrelo. Žiadny otvorený koniec nebol, tí zlí boli porazení a všetci mohli byť šťastní. Len potom prišla 13 časť. Časť, ktorá to všetko z konca 12 nanovo otvorila a vsunula novú linku, zápletku, ktorá by sa skôr hodila ak by seriál dostal druhú sériu a nie ako záverečná časť seriálu.
Potenciál seriál mal, stačilo len o niečo z neho vyťažiť, trochu sa s ním vyhrať, pridať nejakú obyčajnú maličkosť, ktorá by ho od podobných seriálov odlíšila a hneď by to bol iný seriál. Takto nie je ničím novým či výnimočným. Zhliadnuť sa oplatí ale netreba čakať nič veľkého.
75 % s názorem souhlasí
vyjádřili se 4 lidé
Bad, for the greater good
Politika je ako domček z kariet. Ak nemá pevné základy, ľahko sa môže stať, že sa zosype. Alebo ak nestojíte v ceste Frankovi Underwoodovi.
House of Cards je perfektnou politickou drámou po všetkých stránkach. Politika je vysoká hrá veľkých hráčov, ak nie ste ochotní čo to obetovať, ísť za svojím cieľom aj cez mŕtvoly, môžete sa zbaliť a ísť domov. Stačí malá krivda aby bol odštartovaný reťazec možno spočiatku nesúvisiacich udalosti, ktorých cieľom je len jedno- zničiť ich a dosiahnuť svojich cieľov a je jedno za akú cenu. Občas je síce pre postup v mocenskom rebríčku priniesť aj obete. Nezáleží na tom či budú z vlastných radov alebo sa rozhodnete obetovať niekoho neznámeho a možno nevinného. Dôležité je, že obete budú položené a ciele sa budú pomaly ale isto napĺňať.
House of cards je napínavým, miestami až mrazivým pohľad do zákulisia tohto všetkého. Už od prvej časti je cítiteľná hustá až mrazivá atmosféra, ktorá nadobúda silnejšie alebo slabšie obrysy podľa toho ako je to potrebné na vykreslenie danej situácie. Intrigy, zákulisné ťahanice, podfuky či manipulácia sú všadeprítomnými prvkami v tomto seriály. A spolu fungujú dokonale. Všetko sa dá využiť a ak raz poslúži niečo/ niekto svojmu cieľu, stáva sa nepotrebným a jeho odstránenie je otázkou času. V strede toho všetkého stojí Frank Underwood, politik s charizmou a jasnou predstavou čo chce dosiahnuť. Nenechá aby ho niečo len tak rozhodilo a postupne rozohráva až nečistú hru, v ktorej neváha obetovať všetkých a všetko. V jeho hre má všetko svoje miesto a svoj čas na to aby sa odohralo a poslúžilo tak jeho zámeru.
V oboch sériach ide seriál rýchlym tempom, v jednej chvíli sledujeme niečo čo sa o časť, dve môže razantne zmeniť a znamenať tak pokrok v ceste nahor. Druhá séria mala oproti tej prvej rozohraných o niečo viacej vedľajších zápletok, z čoho niektoré pôsobili trochu zbytočne a nemuseli byť. Priestor by tak dostali ostatné, ktoré boli zaujímavé a ich rozvinutie by bolo seriálu nijak neuškodilo.
Réžia, scenár, dialógy sú zvládnuté na jednotku. Zároveň chcete vedieť ako to dopadne, no máte z toho aj obavy. Kto všetko ešte padne za obeť, čo je potrebné udiať sa. Veľkým plusom je úvodné intro, z ktorého ide pocit, že to všetko čo sa odohráva je veľké a vy maličký.
Herecké obsadenie je vybrané úplne perfektne a nemohlo byť ani lepšie. Každá z postáv podáva bravúrne výkony, nik nie je ukrátený o priestor. A všetkým im kraľuje Kevin Spacey ako Frank Underwood. Chladný, tvrdý, cieľavedomý politik, ktorého buď chcete mať na svojej strane alebo mu radšej nestáť v ceste.
House of Cards je dielom, ktoré je dokonalé po každej stránke. Kde všetko má svoje miesto a čas. Kde z každá z postáv exceluje rovnako ako tá druhá. A ktoré stojí za zhliadnutie.
83 % s názorem souhlasí
vyjádřilo se 12 lidí